TURISTICKÝ SPRIEVODCA KLÁŠTOROM NA ZOBORE

ZOBORSKÝ KLÁŠTOR

OBSAH

1. História

• – 15. stor.     Benediktínsky kláštor sv. Hypolita
• – 18.stor. Kamalduli a kláštor sv. Jozefa
• – 21. stor. Po zatvorení kamaldulského kláštora po súčasnosť

2. Prístup ku kláštoru

• Z parkoviska do areálu NKP archeologické nálezisko kláštor kamaldulov

( zaužívaný názov Zoborský kláštor)

• Z mesta ku kláštoru:
  1. pešo
  2. bicyklom
  3. MHD
  4. autom

3. Prehliadka areálu kláštora:

1. Kostol sv. Jozefa
2. Príbytok kamaldulského mnícha – pustovňa
3. Rákocziho altánok
4. Hlavná kláštorná budova
5. Vodovod
6. Archeologické nálezy

4. Ponuka pre deti:

1. náučný chodník Zoborské vrchy
2. archeologické nálezisko
3. zážitková expozícia

5. Okolie kláštora:

1. Svoradov prameň
2. Svoradova jaskyňa
3. Náučný chodník Zoborské vrchy
4. Mestská časť Nitra – Zobor

 6. Andrej – Svorad, patrón Nitry

7. L E G E N D Y

 8. Zoborský skrášľovací spolok

 9. Osobnosti

1. Fráter Cyprián
2. Romuald Hadvabny

 1. HISTÓRIA

Benediktínsky kláštor sv. Hypolita

Rád svätého Benedikta, alebo jednoduchšie povedané benediktíni, sú najstarším katolíckym dodnes existujúcim mníšskym rádom. Jeho zakladateľ Benedikt z Nursie po období pustovníčenia v roku 529 zriadil prvý konvent na hore Monte Casino v Kampánii (asi 130 km južne od Ríma), čím položil základy monastizmu – mníšstva kláštorného typu. Cieľom benediktínov bolo okrem iného aj dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov vtedajšej “barbarskej” spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti. V duchu hesla “Ora et labora” (Modli sa a pracuj) sa život benediktínov delil na čas venovaný velebeniu Boha a na fyzickú prácu, ktorá popri prepisovaní a iluminovaní starých rukopisov a starostlivosti o chorých a chudobných zahŕňala aj obhospodarovanie kláštorných majetkov (polia, záhrady, dielne, mlyny a pod.). Prostredníctvom nich sa obyvatelia priľahlých oblastí oboznamovali s vyspelejšími technikami hospodárenia, ktoré im uľahčovali kultiváciu často nehostinného prostredia.

Najstarší známy kláštor na Slovensku – kláštor sv. Hypolita vznikol práve na území nášho mesta – v lesoch na západnom svahu Zobora v malej kotline s prameňmi kvalitnej vody. Toto miesto, vzdialené asi 3 km od vtedajšej Nitry,  ideálne spĺňalo požiadavky benediktínov na usadenie sa.

So Zoborským kláštorom sa spája niekoľko dôležitých prameňov k našim dejinám, ako sú: najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia  (Zoborské listiny z roku 1111 a 1113), najstaršia uhorská legenda (tzv. Maurova legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi), najstaršie kronikárske diela uhorskej a českej historiografie (Kosmasova kronika) a pod.

Hoci o založení zoborského  kláštora sa nezachovali žiadne písomné správy, podľa väčšiny historikov bol založený už v 9. storočí, najneskôr okolo roku 880, kedy v Nitre vzniklo biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktín Viching. Existenciu kláštora už v tomto období naznačuje aj legenda o úmrtí kráľa Svätopluka zaznamenaná českým kronikárom  Kosmasom / ╬ 1178 / počas jeho pobytu na Nitriansku. O živote nitrianskych pustovníkov sa dozvedáme z legendy, ktorú niekedy medzi rokmi 1064–1070 napísal Maurus, nitriansky rodák, žiak učilišťa pri zoborskom kláštore. Neskôr sa stal opátom  a od roku 1036 biskupom v Päťkostolí. Základné informácie mu poskytol Benedikt a opát Filip. Legenda o živote sv.Svorada a Benedikta je napísaná po latinsky v rýmovanej próze. Považuje sa za cenný literárny a historický spis i faktografické dielo zo slovenského prostredia. Podáva informácie o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, kostola sv. Emeráma v Nitre, o škole pri benediktínskom kláštore a pod.  Kráľ Štefan I. v roku 1006 obdaroval kláštor sv. Hipolyta.  Za kráľa sv. Ladislava v roku 1083 vyhlásili v Nitre na hrade v katedrále sv. Emeráma Andreja – Svorada a Benedikta za svätcov (prvých svätcov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska).

Benediktínsky kláštor sv.Hipolyta v období 11. – 13. storočia plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku. Ako sme už spomenuli, heslom benediktínov bolo  Ora et labora – Modli sa a pracuj. Traduje sa, že práve „čierni“ mnísi priniesli pestovanie viniča. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Prvé vinice vznikli na miestach dnešnej Šindolky. Tu sa i dnes s úspechom dorába víno výnimočnej kvality. V stredoveku sa víno  spod Zobora vyvážalo, napr. do Poľska a Ruska. Význam a postavenie  zoborského kláštora v 14. a najmä v 15. storočí však postupne klesal. V tom čase hospodársky, ale aj duchovný úpadok benediktínskeho rádu zasiahol celú Európu. Nové kláštory takmer nevznikali a desiatky starých zanikli. Kráľ Matej Korvín odovzdal významné benediktínske kláštory – Pannonhalmu, Pécsvárad, Szekszárd a Zobor ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Neskôr v roku 1468 pápež Pavol II. pridelil na žiadosť kráľa Mateja Korvína všetky majetky Zoborského benediktínskeho opátstva nitrianskemu biskupstvu a kapitule. V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra. Pred koncom 15. storočia sa kláštor prestáva spomínať.

O histórii tejto výnimočnej lokality máme ešte stále viac informácií z písomných prameňov,  ako z dokladov hmotnej kultúry objavenej archeologickým výskumom. Jednou z príčin tohto stavu je, že výskumy mali charakter záchranných akcií vyvolaných stavebnou činnosťou a ich časový a priestorový rozsah bol limitovaný.

Čím sú benediktíni a ich kláštor na úpätí Zobora pre naše národné dejiny významné?

• Prvý kláštor na území Slovenska.
• Centrum náboženského, verejnoprávneho a kultúrneho diania Uhorska.
• Ku kláštoru sa viažu aj najstaršie a najcennejšie písomné doklady.
• Bol hodnoverným miestom (ako dnes notársky úrad).
• Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica a lekáreň.
• Cieľom benediktínov bolo dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov.
• Z južnej Európy priniesli vyššiu vzdelanosť a kultúru.

Veríme, že pre Nitru, ale aj  pre celé Slovensko sa toto „posvätné“ miesto podarí  revitalizovať a sprístupniť verejnosti tak, aby dôstojne pripomínalo svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa. Určite si to zaslúži.

Marián Samuel, Ján Kratochvíl

Kamalduli a kláštor sv. Jozefa

Keď pred koncom 15. storočia odišli z benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore poslední mnísi, kláštor s kostolom sa prestali udržiavať a postupne chátrali. Tradícia „posvätného“ miesta však úplne nezanikla, opustený kláštor sa stal cieľom každoročných pútí a v roku 1663, teda vyše 150 rokov od rozpustenia benediktínskeho konventu, nechal vybudovať nitriansky biskup Juraj Szelepcséni na dvore bývalého kláštora kaplnku zasvätenú sv. Andrejovi a Benediktovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol opätovne oživiť monastizmus na Zobore a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový. V roku 1691 získal od pápeža i od cisára Leopolda I. potrebné povolenia a spolu s bratom Mikulášom – v tom čase kapitánom Levického hradu, zahájili výstavbu kláštora do ktorého tentoraz povolali kamaldulských mníchov.

Kamalduli – tzv. biely mnísi, sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom hlásajúcim prísnu askézu a pokánie. Vznikli už v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí tých čias, spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Názov rádu je odvodený z pomenovania vrchu pri Florencii ležiacom na majetku grófa Maldula, kde sv. Romuald v roku 1012 založil kláštor. Rád bol oficiálne uznaný pápežom Alexandrom II. v roku 1072. Súčasťou pôsobenia kamaldulov bola aj intenzívna misijná činnosť. Je zaujímavé, že ich prvý pokus uchytiť sa v Uhorskom kráľovstve uskutočnený už v 11. storočí skončil neúspešne a do Uhorska sa dostali až koncom 17. storočia. V celej Rakúskej monarchii sa nachádzalo 5 kamaldulských kláštorov, z toho 3 v jej Uhorskej časti. Zoborský kláštor – jeden z dvoch na území Slovenska plnil od roku 1720 aj dôležitú úlohu výchovy  noviciátu pre celú uhorskú časť monarchie. Kamaldulskí mnísi sa okrem modlitieb a fyzickej práce venovali sa aj vedám. Na Zobore napr. zložil aj svoj rehoľný sľub a pôsobil takmer desať rokov jazykovedec brat Romuald Hadbavný. Ten ako prvý preložil Bibliu do slovenčiny. Táto tzv. kamaldulská slovenčina je variant kultúrnej slovenčiny (presnejšie: bohemizovaný variant kultúrnej západoslovenčiny) z predbernolákovského obdobia v ktorej vznikli aj ďalšie diela. Najznámejšie sú tieto dve:

 Písma Swaté Biblie Slowenské aneb Písma Swatého částka I-II (tzv. Kamaldulská Biblia; pred 1756, zachovaná v odpise z rokov 1756-1759) – prvý známy preklad celej Biblie do slovenčiny, dnes v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave, ktorý sa našiel na fare v Cíferi.

Syllabus dictionarij latino-slavonicus… (tzv. Hadbavného slovník alebo Kamaldulský slovník; 1763) – latinsko-slovenský slovník, 948 strán rukopisu, dnes v Univerzitnej knižnici v Budapešti

Brat Hadbavný neskôr stal opátom kláštora v Lechnici, známejšom pod názvom Červený Kláštor. Kamaldulskí rehoľníci napísali aj veľa ďalších prekladov náboženskej literatúry a pôvodných prác. O gramatické a pravopisné ustálenie slovenčiny sa kamaldulskí mnísi pokúsili v krátkej gramatike napísanej v úvode k Latinsko-slovenskému slovníku z roku 1763, ktorý sa zachoval v rukopise.

Najznámejším kamaldulským mníchom je však určite fráter Cyprián (vlastným menom František Ignác Jaschke), ktorý väčšinou svojho života strávil v Červenom Kláštore. Tento vzdelaný muž začínal svoj pustovnícky život práve na Zobore, kde v 21. októbra 1752 zložil rehoľný sľub. Bol nielen výborným botanikom, lekárnikom a liečiteľom, ale zaujímali ho aj technické vedy. Legenda o „krídlach“ pomocou ktorých vraj úspešne zlietol aj z kopcov „Tri koruny“ vypínajúcich sa v tesnej blízkosti kláštora sa stala vďačným námetom pre mnohé literárne diela a dočkala sa aj filmového stvárnenia.

Ako sme spomenuli vyššie, výstavba zoborského kláštora započala v roku 1691 a v roku 1695 bola odovzdaná do užívania jeho prvá časť (ďalšia bola dokončená o dva roky neskôr). Počas výstavby veľkoryso koncipovaného barokového komplexu takmer úplne asanovali zvyšky staršieho stredovekého benediktínskeho kláštora. Podoba nového kláštora je mimoriadne verne zachytená na viacerých umeleckých dielach z tohto obdobia. Na rytinách, olejomaľbe a hlavne na zachovanom pláne kláštora je vidno, že dominantou bol trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa, po ktorého stranách sa nachádzali múrmi obohnané príbytky rehoľníkov so záhradami. V popredí stála dvojpodlažná trojkrídlová hlavná budova so vstupnou bránou a zvonicou s hodinami nad priečelím. Zvyšok areálu  bol ohraničený vysokým murovaným plotom, okrem menšej hospodárskej budovy sa v ňom nachádzali  rozsiahle záhrady a sady. Súčasťou kláštora bolo aj unikátne technické dielo – kamenný vodovod, privádzajúci vodu od prameňa sv. Svorada do kláštora. Prebytočná voda napájala rybníky pod kláštorom.

Keď v  roku 1782 cisár Jozef II rozpustil v Rakúskej monarchii kontemplatívne – z jeho pohľadu spoločensky neužitočné rády, znamenalo to koniec pôsobenia kamaldulov pod Zoborom. Hnuteľný majetok bol premiestnený na rôzne miesta – knižnica bola prevezená do Budapešti, niekoľko obrazov a liturgických predmetov sa dnes nachádza nitrianskom kňazskom seminári či v rezidencii nitrianskeho biskupa. Hlavný oltárny obraz je v depozitoch Nitrianskej galérie a kamenné súsošie kalvárie stojí pred farským kostolom v Dražovciach. Areál je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Z celého rozsiahleho areálu kláštora sa do súčasnosti zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny kostola sv. Jozefa, nepatrné zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu.

Marian Samuel, Ján Kratochvíl

Osudy kláštora po roku 1782

Po necelých deväťdesiatich  rokoch pôsobenia kamaldulských mníchov pod Zoborom,  cisár Jozef II. v roku 1782 rozpustil kontemplatívne rády. V roku 1803 bolo správou náboženského fondu rozdané všetko zariadenie zoborského kostola. Knižnica bola prevezená do Budapešti, niektoré artefakty z kláštora sa dodnes nachádzajú v chrámoch na okolí, seminári, či v rezidencii nitrianskeho biskupa. Väčšia časť areálu ostala opustená. Ani vtedajšia doba nemala porozumenie pre starobylé vzácne pamiatky – nebolo nikoho, kto by sa bol postaral o zachovanie  kamalduského kláštorného Kostola sv. Jozefa. Kláštorný komplex postupne chátral. Niektoré obrazy a zvony kláštora boli po čase predisponované do Dražoviec, časť je v okolitých kostoloch,  časť v seminári a mramorové reliéfy boli premiestnené do Nitry, niektoré umelecké diela sa, bohužiaľ, stratili.

Hlavná budova, ktorá sa zachovala dodnes, ďalej slúžila viacerým účelom, ako textilná manufaktúra, hostinec, či klimatické kúpele. Šesť rokov po zrušení kamaldulského kláštora /1788/ sa v hlavnej budove zriadila fara pre blízke Dražovce. Po roku 1803 sa duchovný správca odsťahoval do novopostavenej fary v Dražovciach.

Do roku 1850 ju študijný fond dával do árendy, potom ju spravoval samotný fond. V roku 1786 tu zriadili manufaktúru na výrobu súkna, tá však rýchlo skrachovala. V roku 1886 budovu odkúpil biskup Roškováni a pre vhodné klimatické podmienky tu zriadil ubytovňu pre chorých na pľúca a bola navštevovaná hosťami až z Balkánu. V r.1902 biskupstvo odstúpilo kláštor dr. Thuróczymu na založenie klimatických kúpeľov. Neobývané priestranstvo sa postupne stalo cieľom výletov Nitranov a viacerí podnikaví hostinskí tu podávali osviežujúce nápoje a jedlá.

V r. 1927 z nezistených príčin kláštor vyhorel. V r. 1933 bol pri príležitosti Pribinových osláv opravený. Arcibiskup Dr. Karol Kmeťko chcel zachovať jeho pôvodný ráz, ale mal v úmysle budovu aj zväčšiť. Preto nadstavil jedno poschodie, odstránil bočné vchody, čiže zostal iba jeden, namiesto veľkej drevenej brány osadil malé dvere, izby dal upraviť na bývanie a v r.1940 tu umiestnil rád misionárov Božieho srdca – verbistov z Kalvárie, ktorí tu mali misijný a  exercičný dom. Verbisti v roku 1950 boli  vtedajším režimom násilne vysťahovaní a areál v roku 1953 prevzal rezort zdravotníctva. Následná výstavba rozsiahlej liečebne úplne pozmenila dovtedajší vzhľad lokality, ktorá dnes už takmer vôbec nepripomína miesto,  kde stáli oba kláštory.

Do súčasnosti sa nám zachovala len časť hlavnej budovy kamaldulského kláštora, ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa, nepatrné zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu. Archeologické výskumy uskutočnené na lokalite v minulosti odkryli niekoľko pozostatkov stredovekého kláštora z 11. – 15. storočia a časť barokového areálu zo 17. – 18. stor.

Hoci ruina Kostola sv. Jozefa je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, jej stav bol do roku 2014 neutešený. O konzerváciu ruín a revitalizáciu územia bývalého kláštora sa začal starať v roku 2013 obnovený Zoborský skrášľovací spolok (založený pôvodne 1888). Práve vďaka iniciatíve spolku boli v rokoch 2014 – 2018 zakonzervované ruiny, revitalizovaný areál bol sprístupnený verejnosti. Zoborský skrášľovací spolok by vo svojich aktivitách rád pokračoval tak, aby areál kláštora dôstojne pripomínal svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa. Určite si to zaslúži.

Ján Kratochvíl

2. Prístup ku kláštoru

Z parkoviska do areálu NKP ZOBORSKÝ KLÁŠTOR

Z parkoviska  pred Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor (konečná MHD č. 1,9,25) do areálu NKP archeologické nálezisko kláštor kamaldulov  ( zaužívaný názov Zoborský kláštor) sa dostanete, ak budete sledovať značenie KST – žltú značku smerom do mesta. Zoborský skrášľovací spolok vytvoril Náučný chodník (NCH) – Zoborský kláštor. Na úvodnej informačnej tabuli sa dozviete základné informácie o lokalite Zobora a počas prechádzky ku ZOBORSKÉMU KLÁŠTORU na tabuľkách spoznáte flóru a faunu okolitých lesov. Tým mladším  je k dispozícii brožúrka. Páter Filip ich prevedie NCH, kde plnia úlohy. Na konci NCH, pred vstupom do areálu je umiestnené archeologické nálezisko. Tu si môžete vykopať keramiku a určiť jej pôvod a vek. Prosíme Vás, keramiku zakopte späť,  aby aj  bádatelia, ktorí prídu po Vás  mali možnosť ju objaviť. Ďakujeme.

Tu je k dispozícii  B R O Ž Ú R K A LINK:

1 Skladačka Náučný chodník 2016
2 Skladačka Náučný chodník 2016

Z mesta do areálu NKP ZOBORSKÝ KLÁŠTOR

Z mesta sa môžete odviesť autobusom MHD č. 1, 9 a 25. Vystúpite na konečnej, pred Špecializovanou nemocnicou sv. Svorada Zobor (nazývanou i liečebný ústav).

V prípade, že chcete prísť pešo, na bicykli alebo autom  ponúkame Vám využiť sprievodcu Za pokladmi Zobora, z Nitrianskeho hradu ku Zoborskému kláštoru:   S P R  E I V O D C A LINK: https://zoborskyklastor.sk/wp-content/uploads/2018/02/ZSS_Za-pokladmi-Zobora_WEB.pdf

3. Prehliadka areálu kláštora

Prehliadku areálu kláštora začneme pri informačnom stánku, kde je fotografia obrazu barokového kamaldulského Kláštora sv. Jozefa zo 17. storočia, vybudovaného na mieste stredovekého benediktínskeho  Kláštora sv. Hypolita z 9. storočia. Dominantou komplexu, ktorý bol odovzdaný do užívania v roku 1695 je trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa. Po jeho stranách sa nachádzajú príbytky mníchov – pustovne, nazývané i eremitky. V popredí stojí dnes trojpodlažná budova Polikliniky, v minulosti dvojpodlažná hlavná kláštorná budova so vstupnou bránou, zvonicou a hodinami na priečelí. Areál obkolesoval sad, záhrady a murovaný plot. Voda bola privádzaná do kláštora od Svoradovho prameňa. Prebytočná voda napájala dva rybníky pod kláštorom, v miestach dnešného parkoviska.

Zo staršieho benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita z 9. storočia sa nám zachovali zvyšky stredovekých murív. Najvýznamnejším nálezom je fragment s reliéfom tzv. palmetového štýlu medzi polovicou 11. až polovicou 12. storočia.  B R O Ž Ú R K A Zoborský kláštor – história, LINK: https://zoborskyklastor.sk/wp-content/uploads/2018/02/ZSS_Historia-klastora_WEB.pdf

Informačná tabuľa LINK: 

História benediktínskeho kláštora

Kamalduli na Zobore

Artefakty z Kláštora sv. Jozefa

Kamaldulský Kláštor sv. Jozefa

Benediktíni

A. Kostol sv. Jozefa

3D rozšírená realita – pripravuje sa

Informačná tabuľa LINK: Kamaldulský kláštorný Kostol sv. Jozefa

B. Príbytok kamaldulského mnícha – pustovňa

3D rozšírená realita – stiahnite si aplikáciu

Informačná tabuľa LINK: Príbytok kamaldulského mnícha

C. Rákocziho altánok

3D rozšírená realita – pripravuje sa

Informačná tabuľa LINK:

D. Hlavná kláštorná budova

3D rozšírená realita – pripravuje sa

Informačná tabuľa LINK:

E. Vodovod

3D rozšírená realita – pripravuje sa

Informačná tabuľa

F. Archeologické nálezy ( lapidárium )

3D rozšírená realita – pripravuje sa

Archeologické nálezy, fotografie LINK: Artefakty z Kláštora sv. Jozefa

Fragment románskej hlavice

V roku 2008 v súvislosti s výstavbou nového pavilónu sa uskutočnil záchranný archeologický výskum. V kanalizačnej ryhe, vyhĺbenej pred západným priečelím budovy sa zachytila stredoveká vrstva, v ktorej boli nájdené fragmenty stredovekej keramiky a tehál. Najvýznamnejším nálezom bol fragment románskej hlavice. Kamenný článok je zo všetkých strán opracovaný. Pod vodorovnou vyžľabenou rímsou sa na každej strane hlavice nachádzajú dvojice jednoduchých volút, ktoré na dvoch stranách prechádzajú do zvislej úponky posadenej na okrúhlom prstenci. Architektonický článok bol vyhotovený z pieskovca.

Základ drevenej stavby

V roku 2008 sa skúmala i budúca výťahová šachta o rozmeroch 4,4 m x 6 m v súvislosti s výstavbou nového pavilónu. Po odstránení vrstiev z ruín barokového kláštora, nasledovala pomerne hrubá stredoveká vrstva. Tu bol identifikovaný žľab, ktorý pokračoval za hranice sondy, vyplnený stredovekými zvyškami keramiky. Nie je vylúčené, že žľab predstavuje základ drevenej stavby , postavenej v najstarších obdobiach Kláštora sv. Hypolita. V podloží bol nájdený okrajový črep hrncovej nádoby z 10. – 11. storočia.

Friesachský fenig

V rokoch 2001 – 2003 sa archeológmi skúmal priestor južne od kostola. Z benediktinského kláštora sv. Hypolita sa odkrylo niekoľko úsekov základových stredovekých murív. K najlepšie zachovanému úseku muriva priliehala interiérová dlažba vyhotovená zo štvorcových tehlových dlaždíc. K datovaniu odkrytých zvyškov prispel nález mince ležiacej na zvyškoch maltovej podlahy. Strieborný friesachský fenig  salzbuského arcibiskupa Eberharta II.  razený v rokoch 1240 až 1246. Nález mince potvrdzuje

Kamenný palmetový fragment

Pri skúmaní muriva v roku 2014 v južnej stene hlavnej lode kamalduského Kostola sv. Jozefa bol objavený fragment architektonického článku s reliéfom. Bližšie skúmanie určilo, že ide pamiatku tzv. palmetového štýlu, ktorý sa na území stredovekého Uhorska uplatňoval v kameňosochárskej výzdobe architektúry  približne medzi polovicou 11. až polovicou 12. storočia. Tento palmetový fragment zo stredovekého benediktínskeho  Kláštora sv. Hypolota bol  druhotne použitý do novovekej –  barokovej stavby kostola.  Je to druhý nález podobného typu z územia Slovenska.

Opracovaný kamenný článok

Stredoveký opracovaný  kamenný článok  ostenia portálu alebo okna nám dokumentuje stavebnú činnosť v období gotiky realizovanú v Kláštore sv. Hypolita.

Kamenný stĺpik zábradlia schodiska

Bohatú barokovú výzdobu Kláštora sv. Jozefa zo 17. storočia predstavuje nález  kamenného stĺpik zábradlia schodiska .

Torzo sochy

Bohatú barokovú výzdobu prezentuje nález torza sochy kostola počas archeologického výskumu tzv. Rákocziho altánku. Pravdepodobne sa jedná o kamaldulský  kláštorný Kostol sv. Jozefa.

Keramika a sklo

Súčasťou niektorých mníšskych príbytkov boli aj pivnice s tehlovou valenou klenbou. Zo zásypu  pivnice príbytku č. 9, bol získaný súbor nálezov, hlavne fragmentov dvadsiatich keramických a tridsiatich sklenených nádob, ktoré dokumentujú sortiment používaných predmetov kamaldulskými mníchmi v 18. storočí.

4. Ponuka pre deti

1. Náučný chodník Zoborské vrchy

Žltá turistická značka KST Vám privedie ku ruinám kláštora. Cestu lesom, hlavne deťom spríjemní náučný chodník. Majú možnosť spoznať rastliny a živočíchy Zoborských vrchov.

2. Archeologické nálezisko

Na konci NCH je vybudované archeologické nálezisko. V piesku sú zahrabané keramické črepy. Nájdite keramiku, určite je pôvod a vek podľa vyobrazení na informačnej tabuli.

3. Zážitková expozícia

V areáli kláštora sa nachádza Rákocziho altánok, pred ním sú umiestnené interaktívne prvky pre spoznanie  histórie zábavnou formou.

5. Okolie kláštora

Okolie Zoborského kláštora, lesy Zoborských vrchov i samostatný Zobor s výhľadom na Nitru ponúkajú veľa možností na turistiku, spoznanie prírodných krás CHKO Ponitrie, kultúrne  a  historické pamiatky. V B R O Ž Ú R K E Zoborský kláštor – okolie nájdete niekoľko odporúčaní LINK: https://zoborskyklastor.sk/wp-content/uploads/2018/02/ZSS_Areal-klastora_WEB.pdf

1. Svoradov prameň

https://www.nitra.eu/p/8628/svoradov-pramen.html

1. Svoradova jaskyňa

https://www.nitra.eu/p/9019/svoradova-jaskyna.html

1. Zoborská lesostep

https://www.nitra.eu/p/8627/npr-zoborska-lesostep.html

1. Náučný chodník Zoborské vrchy

http://chkoponitrie.sopsr.sk/wp-content/uploads/2018/03/NCH_Zobor.pdf

1. Mestská časť Nitra – Zobor

https://www.nitra.eu/p/8560/zobor.html

6. Andrej – Svorad, patrón Nitry

O prvom svätcovi Uhorska i Slovenska, žijúceho v benediktínskom Kláštore sv. Hypolita pod Zoborom sa dozviete viac v B R O Ž Ú R K E Svätý Andrej Svorad, prvý svätec uhorska a patrón Nitry LINK:  https://zoborskyklastor.sk/wp-content/uploads/2018/02/ZSS_sv-Svorad_WEB.pdf

Informační tabuľa LINK: Svätý Andrej Svorad – patrón Nitry.

7. L E G E N D Y

Maurus Maurus
Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi

V tom čase, keď sa pod vládou najkresťanskejšieho kráľa Štefana ^[1]meno a náboženstvo božie v Panónii ešte len slabo ujímalo, začujúc o ňom povesť dobrého vládcu, k nemu ako k otcovi sa zbiehali mnohí kňazi a mnísi z iných krajín, nie síce nútení vonkajšími príčinami, ale aby v združení sa im vyplnila nová radosť zo svätého obcovania.

Medzi nimi jeden, ktorý pochádzal zo sedliackeho rodu ako ruža z tŕnia, menom Svorad ^[2], zasväteného blaženému biskupovi Martinovi, často bol prišiel, mne, čo nasleduje, o jeho ctihodnom živote rozprával.

Keď sa tento ctihodný muž Andrej utiahol do pustovníckej samoty ^[3], síce na veľké oslabenie tela, ale na posilnenie duchovného života vždy zachovával pôst. 0d všetkého, čo možno jesť, sa po tri dni zdržoval kvôli milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom postil sa štyridsať dní. Keď však nadišiel čas štyridsaťdenného pôstu, podľa rehoľného poriadku, ktorého sa držal opát Zozimas, čo štyridsať denný pôst odbavoval so štyridsaťpäť datlami, od otca Filipa, od ktorého bol prijal rehoľné rúcho, dostal štyridsať orechov a uspokojac sa s touto potravou radostne očakával deň svätého Vzkriesenia. V tieto, ale aj v iné dni, hoci jedlo nielen nestačilo na posilnenie tela, ale viedlo aj k oslabeniu samého ducha, vyjmúc čas modlitby pracovať nikdy neprestal, ale vezmúc sekeru chodil pracovať do samoty lesnej. Keď tam jedného dňa prílišnou robotou a prísnym pôstom oslabený na tele i na duchu zmorený ležal, prišiel k nemu nejaký prekrásny mladík anjelského vzhľadu a naložiac ho na vozík zaviezol ho do jeho cely; no keď z pominuvšieho vytrženia prišiel k sebe, poznal, čo s ním učinilo milosrdenstvo božie, priznal sa spomenutému učeníkovi svojmu Benediktovi, ktorý mi toto rozprával  a  prísahou ho zaviazal, aby o tom do jeho smrti nikomu nič nepovedal. Po dennej práci doprial telu taký odpočinok, že ho skôr možno nazvať trýznením a trápením ako odpočinkom. Haluzí zbavený dubový klát totiž ohradil plotom a cez tento plot zo všetkých strán povrážal ostré tŕstie. Sám sediac na kláte ako na sedadle na osvieženie tela užil takú polohu, že keď jeho telo, premožené spánkom, sa naklonilo na ktorúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené bolestivo precitlo. Okrem toho kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň.

Ó, odmena blahoslaveného muža Andreja! Ako blažený a večný život sto rázy korunou ozdobený, ktorý v nebesiach nahradí to, čo bolo na zemi draho kúpené! Ó, neslýchaný spôsob vyznania, ktorý len vzácnejším robí zasľúbené kráľovstvo! Ani pokrm ani pohodlie svojou prázdnou príjemnosťou nemohli uchvátiť život vo večnosti a zlý duch nemohol nájsť prístup ku lži.

To, čo je tu povedané, dozvedel som sa od spomenutého učeníka jeho, Benedikta, ktorý po smrti svojho otca (Andreja) si zaumienil tiež bývať na tom istom mieste. Keď podľa príkladu svojho učiteľa tri roky žil v prísnosti, prišli zbojníci a v nádeji, že má veľa peňazí, privliekli ho na breh Váhu, zabili a hodili do vody. Kým jeho telo dlho hľadali a nenachádzali, po celý rok vídali orla sedávať na brehu rieky Váh, akoby niečo pozoroval. Ním upozornení na telo, dali sa jednému človeku ponoriť do vody, i našli ho tak zachovalého, ako by bol krátko predtým umrel. Benedikt bol potom pochovaný tiež tam v chráme blahoslaveného Emeráma mučeníka ^[4].

Keď sa mu teda blížila posledná hodinka, prikázal tým, ktorí boli prítomní, aby ho nevyzliekali zo žiadnej šaty jeho rúcha, kým nepríde opát Filip, po ktorého poslal. Otec prišiel, keď ctihodné telo ležalo už mŕtve, a vyzlečúc ho, aby ho umyl, našiel kovovú reťaz, ktorá sa už vnútorností dotýkala. Ó, podivná a neslýchaná vec! Reťaz, ktorá zvnútra mäso v hnilobu obracala, zvonka bola kožou obtiahnutá, ale neboli by zbadali tento spôsob mučeníctva, keby nad pupkom neboli zazreli uzol zviazaného kovu. Keď však rozviazanú reťaz ťahali z tela, silne bolo počuť zvuk chrastiacich rebier. Polovicu reťaze, ktorú som od tohto opáta vypýtal a dosiaľ opatroval, dal som najkresťanskejšiemu vojvodovi Gejzovi ^[5], ktorého želaniu, keď ju túžobne odo mňa žiadal, odoprieť som nemohol. Zaznamenal som aj to, čo som sa po pochovaní tela blahoslaveného muža dozvedel z rozprávania opáta Filipa a zdalo sa mi hodné, aby sa to vedelo a pamätalo.

Jedného času zbojníci, ktorých tlupy zväčša samoty obývajú, stretli sa v hore. Keď došlo medzi nimi k bitke, jedného z nich veľmi poranili. Po skončení ruvačky, pretože druhovia raneného nijako nechceli v hore zanechať, poradiac sa rozhodli, že ho zanesú do cely spomenutého muža Andreja, ktorého chýr hol známy široko ďaleko. Ale keď od miesta boli ešte ďaleko, zbojník na ceste umrel. Priniesli ho však do pustovne — bola už polnoc — a zložili ho v nej. Keď ho chceli pochovať, mŕtvy zrazu začal dýchať a vstávať. Keď však tí, čo tam boli, veľmi naľakaní zo strachu utekali, vzkriesený volal ich naspäť hovoriac. Nebojte sa, bratia, a neutekajte! Svätý Svorad ma totiž vzkriesil k životu. Keď však oni od radosti plakali a prosili aby s nimi odišiel, povedal, že nikdy z tej cely neodíde, ale navždy tam Bohu a svätému Svoradovi slúžiť bude. I učinil teda, čo sľúbil, a ostal tam až do svojej smrti.

Nijako som nechcel zamlčať ani iný zázrak, o ktorom som sa dozvedel z rozprávania toho istého opáta Filipa. V meste Nitre obesili jedného odsúdeného zločinca. On potom milosťou božou odviazaný prišiel k opátovi Filipovi a rozprával, ako bol zásluhou blahoslaveného muža Andreja vyslobodený. Povedal totiž, že keď bol odsúdený, vždycky vzýval jeho meno, a keď ho dvíhali na šibenicu, blahoslavený muž Andrej ho hneď svojimi rukami pridržal. Keď však všetci v domnienke, že je mŕtvy, vrátili sa domov, ten ho svojou rukou odviazal a nechal odísť. Ó, aké zásluhy má pred Bohom muž, ktorý sa viditeľne ukazuje ľuďom i oslobodzuje ich, hoci neviditeľný zaujíma miesto v zboroch anjelských.

^[1] Kráľ Štefan vládol v rokoch 997—1038

^[2] Do nášho kláštora do benediktínskeho kláštora na Panónskej hore (dnešná Pannonhalma severozápadnom Maďarsku

^[3] Do pustovníckej samoty legenda síce neuvádza menovite miesto, o ktoré ide, ale podľa starej tradície sa všeobecne usudzuje na Skalku pri Trenčíne. Už okolo r. 1208 sa tu totiž spomína kostol sv. Benedikta a nitriansky biskup r 1224 založil tu opátstvo sv. Benedikta „ku cti blahoslaveného Benedikta mučeníka v jaskyni rečenej Skalka“

^[4] Maurus sa stal opátom r. 1034; udalosti, o ktorých sa v legende hovorí sa teda stali za vlády kráľa Štefana, a to v rokoch 1002—1036. Maurus je nitriansky rodák, žiak učilišťa pri zoborskom kláštore a od roku 1036 biskup v Päťkostolí. Život nitrianskych pustovníkov opísal v legende – životopise medzi rokmi 1064 – 1070 pre potreby ich svätorečenia v roku 1083 za kráľa sv. Ladislava.

^[5] Gejza bol vojvodom od r. 1 064

Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/94/Maurus_Legenda-o-sv-Svoradovi-a-sv-Benediktovi/1#ixzz3KedmVUPu

Zakopaný meč pod Zoborom

Pod jedným z veľkých  balvanov ležiacich pri ceste k bani, ako starí Zoborčania oddávna hovoria kameňolomu,  je pochovaný  Svätopluk. Lenže, kto z nás  by kameň  vládal odvaliť   a presvedčiť sa, či je to  pravda? Nikto, samozrejme, a preto je toto tvrdenie   doposiaľ  zahalené rúškom tajomstva. Veľký kameň je stále na svojom mieste  a možno trpezlivo vyčkáva  na mocného  siláka Corgoňa spod hradu. Ako znie legenda, ktorej Zoborčania verili a ktorá  akoby dopĺňala  medzery v dejinách, ktoré už dávno zavial čas?

Legenda o meči zakopanom pod Zoborom, ktorú  literárna spracoval Jozef Cíger Hronský, hovorí, že v kláštore pod Zoborom, ktorý  dal vybudovať kráľ Svätopluk,  mnísi  jedného dňa práve zhasínali sviece a zatvárali brány, lebo sa už zvečerievalo. Na ceste ku kláštoru sa  ocitol osamotený jazdec, nesúci sa na krásnom koni. Kôň bol ustatý, prekonal dlhú cestu  a unavený bol  už aj jazdec.  Napriek tomu, že to bol mocný chlap, zvyknutý sedávať na koni.

Mal  pripásaný dlhý meč a hoci sa stmievalo, rukoväť sa blyšťala.  Bola  celá zo zlata, vykladaná drahými kameňmi. Brána kláštora bola už zatvorená, keď svojou čižmou  na ňu zabúchal. Jeden z mníchov vyzrel cez oblok.  „Bratia, akýsi  jazdec stojí pred bránou, isto kráľovský posol,“ povedal mních.  Ale keď otvoril bránu, pred vrátami nebolo nikoho.

V tom čase  bol jazdec už  za kláštorom v lese. Popoháňal svojho koňa, aby sa dostal čím hlbšie do hory. Ocitol sa na malej odľahlej čistinke. Tu priviazal koňa k dubu a rozložil oheň. V žiari vatry bolo vidieť, že nie je poslom, ani obyčajným pútnikom. Mal drahé šaty, spona plášťa sa mu jagala, aj ostrohy mal pozlátené. Sotva sa rozhorela jedna vatra, založil druhú. Dlho, ako socha, stál medzi dvoma  ohňami. Nadránom, keď vyšla Zornička, priviedol koňa.  Tam ho sťal a zakopal. Meč aj všetky svoje drahocennosti zahrabal pod pahrebu vatry. Keď sa rozvidnelo a vrcholec  Zobora  pozlátilo slnko,  schádzal ku kláštoru z hory ako obyčajný pútnik.

„Otvorte, som priateľ, pútnik bez zbrane!“

„Čo si od nás žiadaš, priateľu?  pýtali sa mnísi.

„Chcem byť vaším bratom a ostať medzi vami!“

Mnísi otvorili bránu, dlho sa radili, či ho prijať. Predložili mu posvätné knihy a vysvitlo, že je veľmi múdry. Onedlho ho prijali medzi seba za brata. Žil tam dlho, až mu obeleli vlasy. Keď umieral, mníchom prezradil: „Ja som kráľ Svätopluk.“ A hneď dokonal.

Traja mnísi, čo to počuli, skoro onemeli, nepovedali ani slovo. Iba  rozkázali zachovať  v kláštore veľký smútok. Keď sedem ráz zapadlo slnko, v čistom bielom súkne obalené telo vyniesli na temeno Zobora. Tam kráľa Svätopluka uložili do tesaného hrobu. Nepostavili mohylu, ako bolo zvykom, iba ploský kameň položili na to miesto. Prisahali, že nikomu neprezradia toto miesto, lebo to bola kráľova posledná vôľa. Nik nevedel, koho mnísi pochovali na vrchole Zobora. Iba keď Svätoplukov národ viedol vojnu za slobodu, počuli ľudia čudný cvengot z úpätia Zobora. To zakopaný meč kráľa Svätopluka zacvendžal.   Vraj ho mnohí hrdinovia slovenského národa  už  našli, bojovali s ním za vlasť a vždy po víťazstve  ho zas uložili naspäť, aby ho mohli ďalšie generácie použiť pri ohrození.

Toľko legenda, ktorá sa traduje medzi obyvateľmi Zobora. A čo dokazujú historici a archeológovia? Na úpätí vrchu Zobor  sa nachádzal  benediktínsky kláštor  sv. Hipolyta. Vedci sa zhodujú, že vznikol v 9. storočí, teda v časoch príchodu Cyrila a Metoda  (r. 863)  na naše územie. Podľa českého kronikára  Kosmasa / ╬ 1178 / zomrel  kráľ Svätopluk  II. v kláštore na Zobore v roku 896.

Jestvovanie kláštora okrem archeologických nálezov dokazujú  aj písomné dokumenty.  Napríklad je doložené, že kráľ Štefan I. obdaroval kláštor sv. Hipolyta na Zobore v roku 1006. K  benediktínskemu kláštoru  sv. Hypolita i kamaldulskému  kláštoru sv. Jozefa sa viaže prvá písomná zmienka o škole, nemocnici, lekárni, preklade Biblie do slovenčiny,  o kanonizovaní prvých svätcov sv. Svorada a sv. Benedikta z území Slovenska na Nitrianskom hrade v roku 1083, či prvé zachované písomnosti nazývané Zoborské listiny z roku 1111 a 1113.

Zakopaný meč pod Zoborom – Jozef Cíger Hronský

Legenda Zakopaný meč pod Zoborom vychádza z  Kosmasovej Kroniky Čechov, kde sa dokonca spomína osud Rastislavovho synovca Svätopluka, ktorý sa v rámci pokánia údajne v roku 894 utiahol na vrchu Zobor, kde s jeho podporou mali kedysi traja pustovníci postaviť kostol.

Ján Kratochvíl

8. Zoborský skrášľovací spolok

Zoborský skrášľovací spolok je občianske združenie obyvateľov a priateľov mestskej časti Zobor, ktoré chce zachovávať historické hodnoty mestskej časti, podporovať estetické cítenie v spoločnosti, zlepšovať životné prostredie a budovať hrdosť na mestskú časť Zobor. Obnovený Zoborský skrášľovací spolok sa cíti byť pokračovaním pôvodného Nitrianskeho skrášľovacieho spolku Chmeľovej doliny, založeného v roku 1888, ktorého cieľom bolo ovplyvňovať novú výstavbu. Tento spolok bol rok po vzniku premenovaný na Zoborský skrášľovací spolok. Dnes spolok pôsobí v súčasných podmienkach a chce prispievať k rozvoju Zobora ako významnej mestskej časti mesta Nitra v ktorej katastrálnom území sa nachádzajú významné historické artefakty. Najdôležitejším projektom je konzervovanie ruín NKP Zoborský kláštor, ktorý bol v 9. storočí vybudovaný benediktínmi.

9. Osobnosti

Fráter Cyprián

Najznámejším kamaldulským mníchom je určite fráter Cyprián. Tento vzdelaný muž začínal svoj pustovnícky život práve na Zobore, kde 21. Októbra 1752 zložil rehoľný sľub.Vynikal v  lekárstve a prírodných vedách.  Vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa  narodil sa v rodine krajčíra 28. júla 1724 v Polkoviciach v nemeckom Sliezsku (dnes časť Poľska). Študoval vo Wroclawi. Na svoju dobu bol všestranne vzdelaný muž. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou. Žil vo viacerých kláštoroch a s veľkou pravdepodobnosťou aj v Taliansku, kde získal botanické, floristické a bylinárske vedomosti. Pravdepodobne v súvislosti s pobytom v Taliansku si začal uvádzať za svojim menom prívlastok Italus. Väčšinu svojho života prežil v Červenom kláštore kam  prišiel ako skúsený liečiteľ – lekár, lekárnik a botanik v roku 1756, kde žil až do konca svojho života, do roku 1775. Kamalduli zriadili na prvom poschodí konventu lekáreň. Jej správcom bol v rokoch 1756-1775 chýrny ránhojič Cyprián – liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel výborne naprávať zlomeniny a púšťať žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí. Dodnes sa o nej hovorí, že patrila k najstarším v strednej Európe.

Motto frátra Cypriána:
Rastlina ani korenie nič nezmôže,
ak Boha nevzývaš zo srdca.
Kde boh prírode nepomôže,
tam je zbytočná každá práca.

Cypriánovým celoživotným dielom je Herbár z roku 1766. Je to vzácne dielo – rarita. Kniha je viazaná v tmavej koži s rozmermi 39 x23x10 cm. Začína sa dvoma stranami textu – úvahy a sentencie frátra Cypriána, jeho názory na vtedajšiu lekársku vedu. Ďalšiu stranu napísal neznámy ctiteľ, vo veršoch vychvaľuje všestranný talent a schopnosti frátra Cypriána ako pobožného učenca, lekára … výrobcu svietidiel a zrkadiel – znalca tisícich remesiel. Na tretej strane je nakreslené veľké zrkadlo v rokokovom ráme, čo podľa jednej verzie odzrkadľuje obraz schopností Cypriána Prvá časť Herbára má 97 strán s rastlinami. Celkovo herbár obsahuje 283 exemplárov. Pri každej z nich je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky. V druhej časti Cyprián zaznamenal svoje poznatky o chorobách a svoje postupy pri ich prekonávaní. Zaujímavosťou je, že v herbári sa nachádzajú i rastliny z juhu Slovenska, žeby spod Zobora?

Romuald Hadbavný

Kamaldulskí mnísi sa okrem modlenia a fyzickej práce venovali i vedám. Na Zobore zložil svoj rehoľný sľub a pôsobil takmer desať rokov jazykovedec brat Romuald Hadbavný.Ten ako prvý preložil Bibliu do slovenčiny. Táto tzv. kamalduská slovenčina je variant  kultúrnej slovenčiny (presnejšie : bohemizovaný variant kultúrnej západoslovenčiny) , s presnou gramatickou a pravopisnou normou z predbernolákovského obdobia, v ktorej vznikli i ďalšie diela. Najznámejšie sú tieto dve: Písma Swaté Biblie Slowenské aneb Písma Swatého částka I-II ( tzv. kamaldulská Biblia, pred 1756, zachovaná v odpise z rokov 1756-1759 ) – prvý známy preklad celej Biblie do slovenčiny, dnes v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave, ktorý sa našiel na fare v Cíferi.Syllabus dictionarij latino-slavonicus… (tzv. Hadbavného slovník alebo Kamalduský slovník 1763) – latinsko – slovenský slovník, 948 strán rukopisu, dnes uložený v Univerzitnej knižnici v Budapešti. O gramatické a pravopisné ustálenie slovenčiny sa kamaldulskí mnísi pokúsili v krátkej gramtike napísanej v úvode k Latinsko – slovenskému slovníku z roku 1763, ktorý sa zachoval v rukopise.

Páter Romuald Hadbavný sa neskôr stal archivárom a duchovným správcom konventu – opátom kláštora v Lechnici, známejšom pod názvom Červený Kláštor, kde vzniklo významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum.