• Domov
  • /
  • 9. Kostol sv. Michala v Dražovciach a Zoborský kláštor

Dvanásť storočí od založenia benediktínskeho kláštora pod Zoborom

Kostol sv. Michala v Dražovciach a Zoborský kláštor.

 

Kostolík sv. Michala je jedna z najznámejších románskych stavieb na Slovensku. Vďaka svojej „čistej“ architektonickej podobe a dominantnému umiestneniu v krajine sa stal nespočetne krát vďačným objektom pre fotografov aj filmárov. Jeho zrkadlový obraz bol napr. súčasťou výtvarného stvárnenia rubu päťdesiatkorunovej bankovky Slovenskej republiky vydanej v roku 1993 a realisticky stvárnený pohľad na kostol z juhovýchodu je hlavným motívom poštovej známky vytlačenej v sérii prvých slovenských Euroznámok, inšpirovaných najvýznamnejšími románskymi pamiatkami Slovenska.

Kostolík stojí na malej plošine výrazného vápencového ostrohu nad obcou. Pozostáva z malej obdĺžnikovej lode, nízkej apsidy a štíhlej ihlanovito ukončenej veže postavenej nad západnou emporou. Je situovaný približne v strede plochy vymedzenej zvyškami pravekého valového opevnenia. Val pôvodne ohraničujúci plochu približne 0,5 ha, je z väčšej časti zničený ťažbou kameňa, na najlepšie zachovanom mieste však dosahuje aj dnes výšku približne 1 m.

Kostolík bol už v prvých prácach vlastivedného charakteru považovaný za jednu z najstarších stavebných pamiatok nielen v rámci Nitrianskej župy, ale aj celého Slovenska. Valové opevnenie v okolí kostola sa stalo predmetom záujmu už v medzivojnovom období. Štefan Janšák (archeológ, politik, spisovateľ a stavebný odborník) v rámci mapovania halštatských hradísk lokalitu podrobne zameral, pričom na šiji ostrohu identifikoval ďalšie dve, dnes už nepozorovateľné, línie valov. Václav Mencl (historik architektúry a pamiatkár) v rámci svojej koncepcie o vývoji románskeho staviteľstva na Slovensku zaradil stavbu do kategórie dedinských zemepanských kostolov a predpokladal, že vznikol na začiatku 12. storočia v areáli opevneného zemepanského sídla.

Výrazný posun v predstavách o počiatkoch tejto sakrálnej stavby nastal až po uskutočnení archeologických a stavebno-historických výskumov. Prvý archeologický výskum v okolí kostola uskutočnila Ľudmila Kraskovská v rokoch 1947 až 1948. Odkrytím 55 hrobov získala dovtedy najpočetnejší súbor šperkov a ozdôb z obdobia 12. až 14. storočia a súčasne prvýkrát podrobnejšie klasifikovala osobitý fenomén kamenných monolitných príkrovov nad stredovekými hrobmi.

Rozsahom a zameraním podstatne rozsiahlejšie výskumy lokality prebiehali až od záveru 80. rokov minulého storočia. Alexander Ruttkay preskúmal približne polovicu interiéru kostola, rozsiahlu časť prikostolného cintorína a na troch miestach valové opevnenie. Plán komplexnej obnovy objektu tiež umožnil po odstránení omietok Sylvii Paulusovej podrobne spoznať jeho stavebno-historický vývoj.

Zistilo sa, že kostol prešiel už v stredoveku početnými prestavbami a úpravami. Z najstaršej stavebnej etapy sa zachovali len základy a jeden až dva riadky nadzákladového muriva. Pôdorys kostola v tejto etape bol takmer zhodný s dnešným, mal však o niečo užšiu loď a apsidu podkovovitého tvaru. Maltová dlážka kostola ležala pod úrovňou terénu, takže do kostola sa vstupovalo po niekoľkých schodíkoch. Medzi loďou a apsidou nebol v tom čase výškový rozdiel. Počas druhej stavebnej fázy vznikol zvýšený stupeň v priestore apsidy, nová maltová dlážka a nízky schodík v západnej časti lode. Pôvodný kostol bol takmer úplne zbúraný alebo rozobraný. Na jeho zvyškoch boli postavené (začiatkom 12. storočia?) nové nadzemné múry, avšak pôdorys apsidy už nebol podkovovitý – nadobudol tvar podobný polkruhu. Kamenné lomové murivo obsahovalo aj malé množstvo materiálu zo staršieho kostola, pričom exteriérové nárožia lode boli armované mohutnými, zrejme sekundárne použitými travertínovými kvádrami. Murivo tejto stavebnej etapy sa dodnes zachovalo do výšky 3-3,5 m, v lodi končí v úrovni tesne pod súčasnými oknami, pokým v apside k nemu patrí aj východné okno a malá štvorhranná nika v severnej stene. V ďalšej stavebnej fáze vznikla v apside južná nika a asymetricky umiestnené juhovýchodné okno. A. Ruttkay sa domnieva, že bolo umiestnené tak, aby mohlo poskytovať pohľad na kláštor sv. Hypolita, resp. jeho dominantu – vežu kláštorného kostola. Sekundárne použité strešné tašky v špalete tohto okna potvrdzujú, že strecha kostola bola už v románskom období zhotovená z pálenej krytiny. Z piatej stavebnej etapy pochádza horná časť stien lode a nadstavba apsidy. Ako stavebný materiál sa už použili tehly. V tejto etape boli v južnej stene lode otvorené tri okná s polkruhovými záklenkami, apsida zaklenutá dodnes zachovanou konchou a v nadstavbe apsidy pribudla výzdoba z tehlového strieškového vlysu.

Samostatnú stavebnú etapu tvorila výstavba empory (murovanej tribúny v západnej časti lode) a veže. Veža bola pôvodne prelomená širokými zvukovými otvormi (na spodnom podlaží dvojicou okien so stlačenými trojlístkovými záklenkami a na hornom podlaží štyrmi polkruhovo zaklenutými oknami). Výstavba empory s vežou sa zrejme uskutočnila až v období, keď Dražovce a s nimi i kostol vlastnilo benediktínske opátstvo na neďalekom Zobore. Dražovce (villa Drasey), prvýkrát spomínané v tzv. druhej zoborskej listine z roku 1113, boli spočiatku súkromným šľachtickým majetkom a poddanskou osadou kláštora sa stali asi v priebehu 13. storočia. Pôvodný zemepanský kostolík sa stal farským a hoci to nebolo úplne v súlade s princípmi života v benediktínskom kláštore, je možné, že funkciu farára vykonával jeden z mníchov opátstva sv. Hypolita.

Nečakaným výsledkom archeologického výskumu bolo objavenie základov dvoch prístavieb na južnej strane kostola. Prvá, obdĺžniková prístavba (prelom 12. a 13. stor.), mala rozmery približne rovnaké ako hlavná loď, ale jej kamenné základy boli oveľa užšie a plytšie založené. Podobné základy mala aj druhá menšia prístavba (13. stor.), pribudovaná k prvej z východnej strany. Pultová strecha väčšej z nich sa opierala o stenu hlavnej lode nad hornou úrovňou okien. Tým sa pôvodné okná stali nefunkčné a boli zaslepené. Súčasne boli v južnej stene nad pultovou strechou otvorené nové románske okná (jedno sa zachovalo). Autor archeologického výskumu sa domnieva, že prístavby  mohli plniť funkciu sakristie, resp. ako občasne využívané miestnosti fary, možno však išlo o rozšírenie priestoru kostola z dôvodu nepostačujúcej kapacity pôvodnej stavby. Obe prístavby odstránili niekedy v15. storočí, pričom sa opäť otvorili pôvodné okná z 11. storočia a súčasne zamurovali okienko smerujúce na zoborský kláštor. Kostolík po týchto úpravách získal v podstate podobu, ako ho poznáme dodnes.

Pre datovanie vzniku kostola sa stal rozhodujúcim archeologický výskum okolitého cintorína. V jednom z hrobov sa našla minca uhorského panovníka Ondreja I. (1046 – 1061). Dokladá, že sa tu pochovávalo už okolo polovice 11. storočia, pričom podľa autora výskumu „stratigrafické vzťahy umožňujú rozpoznať aj horizont spred polovice 11. storočia“. Pre širšie kultúrne vzťahy lokality je významný nález (vôbec prvý na Slovensku) zdobeného hlineného vajíčka „pisanky“, ktorý spolu s ďalšími predmetmi z 11. storočia naznačuje kontakty smerujúce na sever a severovýchod (Poľsko, Pobaltie, Kyjevská Rus). Iné nálezy zas poukazujú na blízky vzťah k zoborskému opátstvu. Je to hlavne dvojica strieborných štítkových prsteňov s heraldickým motívom benediktínskeho rádu a kolopisom odrážajúcim väzby k opátovi alebo opátstvu.

Aj v čase existencie kamaldulského opátstva na Zobore (1695-1782) kostol  v Dražovciach obsluhovali mnísi s kňazským vysvätením z kláštora. Po jeho zrušení sa stal kostolík na krátky čas farským, no zakrátko (v roku 1803), bol pod ním, na úpätí kopca postavený nový farský Kostol sv. Františka Xaverského. Bohoslužby v Kostole sv. Michala sa v ňom odvtedy konali už len na sviatok patróna kostola – sv. Michala.

 

RNDr. Mgr. Marián Samuel

Archeologický ústav SAV v Nitre

 

Literatúra

Ľ. Kraskovská: Výskum na hradisku v Dražovciach. In Študijné Zvesti AÚ SAV, 6, 1961, s. 161–179.

  1. Paulusová: Doterajšie výsledky umeleckohistorického výskumu rím. kat. kostola sv. Michala v Dražovciach. In Archaeologica Historica 22, 1977, s. 21–28.
  2. Ruttkay: Archeologický výskum kostola sv. Michala v Nitre, časť Dražovce a v jeho okolí – informácie o výsledkoch. In Archaeologica Historica 22, 1977, s. 9–20.
  3. T. Ruttkay: Archeologický výskum kostola sv. Michala v Dražovciach a na jeho okolí. M. Ruttkay (ed.): Dávne dejiny Nitry a okolia, 2005, s. 99–108.
  4. T. Ruttkay: Poznámky k problematike stredovekých kláštorov v Nitre a okolí. In zaměřeno na středověk. Zdeňkovi Měřínskému k 60. narozeninám. Praha, 2010, s. 302–310.

 

Text k obrázkom:

Obr. 1: Pohľad z juhu na kostol (dnes kaplnku) sv. Michala v Dražovciach v čase realizácie stavebno-historického a archeo ogického výskumu na začiatku 90-tych rokov 20. storočia. Foto: M. Samuel.

Bitmap (RGB)

Obr. 2: Kostol (kaplnka) sv. Michala v Dražovciach. Súčasný stav. Foto: M. Samuel.

Bitmap (RGB)

Obr. 3: Juhovýchodné okienko (vľavo) na apside kostola s „výhľadom“ na Zoborský kláštor. Stav v roku 1993. Foto: M. Samuel.

Bitmap (RGB)

Obr. 4: Západná časť kostola s emporou. Reprofoto. Zdroj: Pomfyová a kol. 2015, s. 133.

Untitled-1

Obr. 5: Pôdorys kostola na úrovni „prízemia“ s vyznačením odkrytých stredovekých prístavieb (A)  a pôdorys na úrovni okenných otvorov a empory (B). Digitalizácia: M. Samuel.

Untitled-1

Obr. 6: Dva strieborné štítkové prstene z 13. storočia, nájdené na cintoríne pri kostole, s benediktínskym  heraldickým motívom a kolopismi naznačujúcimi vzťah k zoborskému kláštoru. Reprofoto. Zdroj: Ruttkay 2010, s. 303.

prstene.jpg

Obr. 7: Rub päťdesiatkorunovej bankovky Slovenskej republiky s motívom  Kostola sv. Michala v Dražovciach. Foto: M. Samuel.

19061_8775_19061_8758__vyr_5650-SK-1993-milenium-UNC.jpg (RGB)

Obr. 8: Dražovský kostolík zobrazený na prevej edícii poštových známok Slovenskej republiky. Foto: M. Samuel.

Obr. 8