Dvanásť storočí od založenia benediktínskeho kláštora pod Zoborom
Na jeseň v roku 1108 české knieža Svätopluk vpadol na Slovensko. Uhorský kráľ Koloman ešte v tom istom roku ako odvetu vyplienil územie Moravy, ale už vo februári nasledujúceho roku Svätopluk so svojím mladším bratom, moravským vojvodom Otom, opätovne vpadol na Slovensko, dotiahol až k Nitre a vypálil jej podhradie. Hrad síce nedobyl, ale ako píšu dobové pramene, jeho vojská „spustošili celú tú krajinu a s obrovskou korisťou dobytka a iného majetku sa vrátili veselí do svojich domovov“.
Tieto pohnuté udalosti vytvorili historický rámec pre vznik najstarších, v origináli zachovaných listín z územia dnešného Slovenska, známych pod označením Zoborské listiny.
Nepokojné vojnové časy vraj využili poddaní zo spustošených majetkov zoborského kláštora a „veľmi sebavedome sa prehlásiac za slobodných“ odmietli plniť požadované povinnosti voči kláštoru. Aj kráľovskí vyberači daní, tzv. „kalízovia“ spochybnili právo zoborského kláštora na tretinu trhového mýta a poplatkov zo všetkého obchodovania v Nitre a ďalších peňažných dávok, ktoré daroval kláštoru v roku 1006 kráľ Štefan I. Proti takémuto postupu sa rázne ohradil opát zoborského kláštora Gotfríd. Obrátil sa na kráľa Kolomana a ostrihomského arcibiskupa Vavrinca so žiadosťou o nápravu spojenú s opätovným vyznačením hraníc majetkov kláštora. Kráľ žiadosti vyhovel a poveril „ctihodných mužov“ vykonaním podrobnej obchôdzky opátskych majetkov. Po vyše dvoch rokoch svedomitej práce tak mohla v roku 1113 vzniknúť v skriptóriu kláštora (alebo v nitrianskej kapitule) listina, ktorej hodnota pre mnohé oblasti historického bádania je neoceniteľná. Obsahuje majetkový súpis zoborského opátstva, pričom uvádza takmer 200 názvov obcí, chotárov a orientačných bodov v krajine. Je preto neobyčajne cenným miestopisom širokého regiónu západného Slovenska, potvrdzujúc jeho vyvinuté včasnostredoveké osídlenie. Niektoré zo spomínaných obcí zanikli, niektorým sa názvy zmenili, mnohé si ich však ponechali takmer nezmenené do dnešných čias.
Aj spor o podiel na mýte vyberanom na rieke Váh (od Trenčína až po jeho vtok do Dunaja) sa vyriešil v prospech zoborského opátstva. Na základe prísahy viacerých nitrianskych veľmožov, ktorí potvrdili donácie kráľa Štefana I. kláštoru, vydal kráľ Koloman 1. septembra 1111 listinu, obnovujúcu jeho pôvodné majetkové práva. Viacerí zo svedkov boli príslušníci rodu Hont-Poznanovcov, zastávajúci v tom čase významné funkcie v rámci uhorského štátu (napr. županov Nitrianskeho kráľovského komitátu). Podľa historika Jána Lukačku bol rod Hont-Poznanovcov kolektívnym patrónom kláštora až do prvej tretiny 14. storočia. Listina z roku 1111 je dôležitá aj z iného hľadiska. Nepriamo dokladá preduhorský pôvod zoborského kláštora. Znenie listiny totiž naznačuje, že sv. Štefan nebol zakladateľom (fundátorom) kláštora, ale obdaroval už existujúce opátstvo.
Originály oboch listín spolu s ich overenými odpismi z neskorších období sú uložené v diecéznom archíve Nitrianskeho biskupstva, do ktorého sa dostali v druhej polovici 15. storočia v čase úpadku a následného zániku benediktínskeho opátstva.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113 svojou historickou, zemepisnou a sociologickou výpovednou hodnotou môžeme zaradiť medzi písomné pramene nadregionálneho stredoeurópskeho významu.
RNDr. Mgr. Marián Samuel
Archeologický ústav SAV Nitra
www.facebook.com/zoborskyspolok
Použitá a odporúčaná literatúra:
Lukačka, Ján: Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113 ako genealogický a historicko–geografický prameň. In: Studia Historica Nitriensia. Ročník 21, č. 1, 2017, s. 210–217.
Marsina, Richard: K problematike najstarších zoborských listín. In: Historické štúdie, 7, 1961, 200–220.
Marsina, Richard: K problematike najstarších zoborských listín. In: Sborník FF UK Historica XIV, 1963, s. 135–170.
Marsina, Richard (ed.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov III. Bratislava, 2003, s. 48–53.
Steinhübel, Ján: Zoborské listiny. In: Fusek, Gabriel/Zemene, Marián, R. (zost.): Nitra. Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra, 1998, s. 127–129.
Prílohy:
1. Zoborská listina z roku 1111. Foto: Biskupský úrad Nitra.
- Zoborská listina z roku 1113. Foto: Peter Michalík.
- Zoborská listina, detail. Foto: Peter Michalík.
- Pečať Zoborského kláštora zo 14. Storočia. Zdroj: Marián Samuel
- Súsošie „Brána“ (autorka: Zuzana Marciňová–Hetmitská) je údajne jedinou monumentálnou skulptúrou v Európe, venovanou historickému písomnému prameňu. Foto: Peter Michalík.
