• Domov
  • /
  • 3. Fragment románskej hlavice z 12. storočia

 

3 Fragment románskej hlavice z 12.storočia

 

Hoci o histórii výnimočnej lokality benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita pod Zoborom máme stále viac informácií z písomných prameňov ako z dokladov hmotnej kultúry objavených počas archeologických výskumov, niekoľko nálezov potvrdzuje výnimočnosť lokality. Jedným z nich je aj objavený fragment románskej hlavice z 12. storočia.

Fragment románskej hlavice našiel. RNDr. Mgr. Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV, počas záchranného archeologického výskumu pri budovaní nového pavilónu sa v roku 2008. V príspevku, zverejnenom  v odbornom časopise Monumentorum Tutela (Ochrana pamiatok) z roku 2010,  píše: ,,Stredovekú kultúrnu vrstvu sme identifikovali aj v základovej ryhe prebiehajúcej pri východnej strane pavilónu. V hĺbke 150 – 180 cm sa našiel zdobený kamenný architektonický článok – menšia, takmer kompletná hlavica. Kamenný článok je zo všetkých strán opracovaný. Pod vodorovnou vyžľabenou rímsou sa na každej strane hlavice nachádzajú dvojice  jednoduchých volút, ktoré na dvoch stranách prechádzajú do zvislej úponky posadenej na okrúhlom prstenci.“ Jedinú zatiaľ známu analógiu v Uhorskom prostredí predstavuje hlavica z maďarskej Bany (neďaleko Komárna), datovaná taktiež do 12. storočia (uložená je v Maďarskom národnom múzeu).

Úplne bez analógie je však sekundárne využitie románskej hlavice na lavabo (nádoba na umývanie rúk, resp. vylievanie prebytočných liturgických tekutín). Do tela hlavice z hornej strany vytesali priehlbinu a na jednej z bočných strán prevŕtali odtok. Takto vytvorené lavabo zamurovali do steny, o čom svedčia zvyšky malty nalepené na troch stranách hlavice. Nevieme, či sa stalo ešte počas niektorej stredovekej prestavby, alebo v rámci výstavby novovekého barokového kláštora.

V príspevku sa ďalej uvádza, že hlavica je zhotovená zo sedimentárnej horniny (piesčitý vápenec), žltosivej farby, dovezenej možno až z vyše 100 km vzdialených Litavských kopcov.

Ako vyzeral stredoveký benediktínky kláštor pod Zoborom,  to  nevieme. Hoci benediktíni stavali kláštory podľa istých pravidiel, tie sa prispôsobovali konkrétnym podmienkam danej lokality, veľa záležalo aj na dostatku finančných zdrojov.  O tom, že kláštor bol pomerne rozsiahly svedčí rozsah plochy so stredovekými nálezmi. Význam kláštora hlavne v období 11.–13. stor. dokumentuje aj nález strieborného friesachského fenigu salzburského arcibiskupa Eberharta II. z rokov 1240 – 1246, ktorý potvrdzuje intenzívne kontakty Kláštora sv. Hypolita s ostatnými významnými stredoeurópskymi cirkevnými inštitúciami. Zaujímavým nálezom bol i včasnostredoveký sklenený korálik, nájdený v malte barokového muriva.

 

  1. Vyznačenie lokality záchranného výskumu v roku 2008 (M. Samuel)
    1 Vyznačenie lokality záchranného výskumu v roku 2008 (M. Samuel)
  2. Zdobený románsky architektonický článok (foto M. Samuel)
    2 Zdobený románsky architektonický článok (foto M. Samuel)
  3. Zdobený románsky architektonický článok (foto M. Samuel)
    3 Zdobený románsky architektonický článok (foto M. Samuel)
  1. Zdobená románska hlavica z 12. stor., Bana – Maďarsko (Magyar Nemzeti Múzeum)
    4 Zdobená románska hlavica z 12. stor., Bana - Maďarsko (Magyar Nemzeti Múzeum)
  2. Strieborný friesachský fenig 1240 – 1246 (foto M. Samuel)
    5 Strieborný friesachský fenig 1240 - 1246 (foto M. Samuel)
  3. Stredoveký sklenený korálik nájdení v barokovom murive príbytku mnícha č. 9 (foto M. Samuel)
    6 Stredoveký sklenený korálik nájdení v barokovom murive príbytku mnícha č. 9 (foto M. Samuel)

 

Ján Kratochvíl

Zoborský skrášľovací spolok

Marián Samuel

Archeologický ústav SAV v Nitre

www.zoborskyklastor.sk

www.facebook.com/zoborskyspolok