• Domov
  • /
  • 2. Fragment architektonického článku s reliéfom z polovice 11. až 12. storočia

 

 

Petrografickým výskumom ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa zo 17. storočia bol pred začiatkom jeho statického zaistenia poverený Doc. RNDr. Daniel Pivko PhD. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Katedra geológie a paleontológie). V roku 2014 pri skúmaní severnej steny sakristie Kostola sv. Jozefa, objavil fragment včasnorománskeho architektonického článku s reliéfom.

Fragment podrobnejšie prebádal PhDr. Štefan Oriško CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Katedra dejín výtvarného umenia),  výsledky  výskumu  zverejnil  v Revue  – Pamiatky a múzeá č. 4/2017. Určil, že ide o pamiatku tzv. palmetového štýlu, ktorý sa na území stredovekého Uhorska uplatňoval v kameňosochárskej  architektonickej výzdobe  a jej vybavenia približne medzi druhou polovicou 11. až  do prvej polovice  12. storočia. Je to iba druhý nález tohto typu na území Slovenska, ktorý dokumentuje význam benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kameňosochárska výzdoba sa v tomto období uplatňovala len na významných lokalitách a stavbách. Doposiaľ jediný nález z okruhu „palmetového štýlu“ sa našiel v šesťdesiatych rokoch 20. storočia pri výskume zaniknutého kostola na lokalite Bíňa – Opátske. Kamenný poloblúk, vytvárajúci zrejme súčasť priečky oddeľujúcej svätyňu kostola od lode, bol vyhotovený z mäkkého, dobre opracovateľného travertínu.

Doc. Daniel Pivko  počas skúmania použitých kameňov na výstavbu Kostola sv. Jozefa v 17. storočí vo svojej správe Petrografické vyhodnotenie lomových a opracovaných kameňov v ruinách kamaldulského kláštora v Nitre  prišiel k nasledujúcim záverom: „Využitie kamenných kvádrov a kvádrikov v kamaldulskom kláštore nie je systematické, v zmysle že by doviezli opracovateľný kameň na nejaké časti. Umiestnenie opracovaných kameňov v stavbe kostola je len ako prilepšenie – lepšie spevnenie častí hrán múrov stavby. Čiže ide skôr o nájdené kvádre v ruinách staršej stavby. Rôzne typy hornín napovedajú na niekoľko etáp stavby benediktínskeho kláštora. Z literatúry je známy od 9. až do 15. stor. Kvádriky pórovitých vápencov môžu byť z 11. stor., prípadne až 14. stor. Piešťanské pieskovce z 11. až 15. stor. Typ pieskovca až zlepenca sa častejšie používal zrejme v 14. stor. Rauvaky v Nitrianskej katedrále tiež v 14. stor. Obycký tuf je v Nitre použitý  možno v 11., skôr od prelomu 12. a 13. stor.,   prípadne do 14. stor.“

Vyššie  popísané skutočnosti Štefanom Oriškom a Danielom Pivkom dokumentujú prítomnosť staršej stredovekej stavby, ktorej materiál bol čiastočne použitý na výstavbu barokového kamaldulského Kláštora sv. Jozefa v 17. storočí. Pri budovaní rozsiahleho areálu kláštora sa asanovali nielen všetky zvyšky nadzemných murív stredovekého kláštora, ale pri premene pôvodne svahovitého terénu na umelo vytvorené terasy na mnohých miestach aj základové murivá budov spolu so stredovekými kultúrnymi vrstvami.

 

Fotografie:

  1. Fragment architektonického článku s reliéfom tzv. palmetového štýlu 11. – 12. stor. (foto D. Pivko 2014)
    1 Palmeta originál v stene (foto D. Pivko 2014)
  2. Kláštorný kostol (foto P. Polčík 2014)
    Zoborský kláštor
  3. Kláštorný kostol (foto J. Kratochvíl 2016)
    3 Kláštorný kostol (foto J. Kratochvíl 2016)
  4. Kópia architektonického článku osadená v stene (foto P. Michalík 2019)
    4 Palmeta - kópia v stene (foto P. Michalík 2019)
  5. Kláštorný kostol (foto P. Michalík 2019)
    5 Kláštorný kostol (foto P. Michalík 2019)
  6. Architektonický článok – originál (foto J. Kratochvíl 2016)
    6 Palmeta - originál KPÚ Nitra (foto J. Kratochvíl 2016)
  7. Druhotne použité kamene na stavbe kláštorného kostola (foto M. Samuel 2002)
    7 Druhotne použité kamene (foto M. Samuel 2002)
  8. Druhotne použité kamene na stavbe kláštorného kostola (foto M. Samuel 2002)
    8 Druhotnre použité kamene (foto M. Samuel 2002)
  9. Fragment včasnorománskeho architektonického článku zo zaniknutého kostola v Bíni (poloha Opátske). (foto M. Samuel)
  10. Detail palmetovej výzdoby z fragmentu včasnorománskeho architektonického článku zo zaniknutého kostola v Bíni (poloha Opátske). (foto M. Samuel)
    10 Detail palmetovej výzdoby z fragmentu včasnorománskeho architektonického článku zo zaniknutého kostola v Bíni (poloha Opátske). (foto M. Samuel)

Ján Kratochvíl

Zoborský skrášľovací spolok

Ďakujem RNDr. Mgr. Mariánovi Samuelovi za odbornú korektúru.

www.zoborskyklastor.sk

www.facebook.com/zoborskyspolok