• Domov
  • /
  • 15. Prvý archeologický výskum Zoborského kláštora v roku 1942

Prvý archeologický výskum Zoborského kláštora v roku 1942.

 

V roku 1936 nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko odovzdal misijnej reholi verbistov (Societas Verbi Divini, skratka SVD) do užívania areál „Zoborského kláštora“. Usídlil ich do bývalej hlavnej budovy kamaldulského konventu, ktorú dal arcibiskup v roku 1933 obnoviť. V nasledujúcich rokoch rehoľníci Spoločenstva Božieho Slova zveľaďovali areál svojho nového misijného domu sv. Svorada a jeho premenu zavŕšili v rokoch 1944 prístavbou južného krídla hlavnej budovy.

V lete roku 1942 sa misionári rozhodli juhovýchodne od ruiny kláštorného kostola, v priestore medzi dvojicou bývalých mníšskych príbytkov, vyhĺbiť jamu pre menšie jazierko, ktoré by zásobovala voda z tzv. Svoradovho prameňa. Pri kopaní jamy narazili na murivá, o ktorých bolo zrejmé, že nesúvisia so zástavbou barokového kláštora, ale sú oveľa staršie. Nález ohlásili príslušným úradom a tie poverili Slovenské vlastivedné múzeum v Bratislave (dnešné Slovenské národné múzeum) uskutočniť na lokalite záchranný a zisťovací archeologický výskum. Výskum prebiehal len necelé tri týždne (9. 9. – 30. 9. 1942) a jeho vedením bola poverená „prvá dáma“ slovenskej archeológie Ľudmila Kraskovská.

PhDr. Ľudmila Kraskovská CSc. (1905–1999) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej archeológie, numizmatiky a muzeológie. Narodila sa vo Viľnuse, v rodine stredoškolského profesora histórie Ivana Ihnatoviča Kraskovského, pochádzajúceho zo starého bieloruského šľachtického rodu. Detstvo a mladosť prežila v Litve, na Ukrajine, v Gruzínsku a v roku 1924 prišla do Československa, kde na Karlovej univerzite v Prahe zahájila štúdium v odbore Dejiny umenia a reštaurátorstvo. Po ukončení štúdií už ako pracovníčka pražského Národného múzea obhájila dizertačnú prácu a 20. augusta 1931 prišla  pracovať do Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave. V múzeu, kde istý čas aj bývala, bola dlho jedinou ženou s vysokoškolským vzdelaním. Pôsobila ako kustódka, neskôr vedúca historicko-archeologického odboru. Na sklonku 2. svetovej vojny zachránila mnohé zbierkové predmety ich evakuáciou do múzeí v Banskej Bystrici a Bojniciach a keď hrozilo bombardovanie Bratislavy, spolu s technikmi múzea ukryli dôležitú časť zbierok v suteréne múzea, čím ich zachránili pred zničením. V roku 1961 získala ako prvá žena v oblasti archeológie vedeckú hodnosť kandidátky historických vied. Počas svojej aktívnej činnosti publikovala takmer 300 prác, z toho asi 100 bolo venovaných numizmatike. Ľudmila Kraskovská aktívnu účasť na archeologických vykopávkach ukončila až ako 75 ročná, ale aj potom často vyjadrovala ľútosť nad tým, že jej chýbajú „razkopky“ (vykopávky). Tých počas svojho života viedla približne 50, napríklad v rokoch 1947–1948 skúmala okolie kostolíka sv. Michala archanjela v Dražovciach. Publikovala ešte ako vyše 90-ročná, zomrela v deň svojich 95. narodenín.

Výskum Ľudmily Kraskovskej na Zobore v roku 1942 si stanovil dve hlavné úlohy. Prvou bolo zistiť pokračovanie odkrytých murív a datovať ich, druhou bolo preskúmať okolie nálezu a objaviť ďalšie „pozostatky starých budov“. V snahe splniť túto úlohu Ľ. Kraskovská rozmiestnila po celom areáli tri „dlhé priekopy“ a trinásť menších sond. Ani v jednej z „priekop“ alebo sond sa však nenašli žiadne zvyšky stredovekých murív, prítomnosť benediktínskeho kláštora dokumentovalo len niekoľko črepov zo 14.–15. storočia.  O niečo „úspešnejší“ bol výskum murív objavených pri kopaní jazierka. Hoci časť murív bola zničená ešte pred príchodom archeológa, podarilo sa na úseku dlhom 14 m zdokumentovať štyri úseky základových murív širokých 75 a 80 cm. Časť z nich ležala priamo pod zvyškami barokového mníšskeho príbytku, takže bolo zrejmé, že sú to pozostatky stredovekého kláštora sv. Hypolita. Určiť ich presný vek, prípadne umiestnenie v rámci pôdorysnej dispozície benediktínskeho kláštora nebolo možné. Popri „hľadaní“ stredovekých murív, čo bol hlavný cieľ výskumu, odkrylo sa aj niekoľko častí z areálu kamaldulského kláštora sv. Jozefa. Čiastočne sa preskúmali zvyšky dvoch mníšskych príbytkov a v kostole sa zachytili zvyšky zaklenutej krypty vybudovanej pod podlahou lode takmer po celej jej šírke. Dôležité bolo aj zistenie, že výstavba barokového komplexu postaveného na niekoľkých umelo vytvorených terasách bola spojená s rozsiahlou úpravou terénu, pri ktorej boli zvyšky staršieho kláštora pomerne dôkladne asanované. Toto bola zrejme jedna z príčin, prečo sa v nasledujúcich rokoch vo výskume na Zobore nepokračovalo a ďalší výskum vyvolala až výstavba liečebne respiračných chorôb v rokoch 1960–1961.

Základné výsledky výskumu z roku 1942 publikovala Ľudmila Kraskovská už rok po jeho ukončení. Podrobnejšie spracovanie nálezov, ale hlavne vyhodnotenie terénnej dokumentácie, vrátane odkrytých barokových architektúr, znemožnilo zničenie výskumnej správy, ktorá žiaľ zhorela spolu s fotografickou a kresbovou dokumentáciou v budove Slovenského národného múzea počas bombardovania Bratislavy 16. júna 1944….

 

RNDr. Mgr. Marián Samuel

Archeologický ústav SAV v Nitre

Literatúra a zdroje:

Luciána HOPTOVÁ: Život a dielo Ľudmily Kraskovskej. Historický časopis 2000, č. 3, s. 82–93.

Ľudmila KRASKOVSKÁ: Archeologický výskum na Zobore pri Nitre. Sborník SNM, XXXVI–XXXVII, 1942–1943, s. 217–227.

 

Jaroslav MEZENCEV: Osobnosti slovenskej numizmatiky. PhDr. Ľudmila Kraskovská CSc. (1904 – 1999).

http://numizmatikake.sk/Dokumenty/Osobnosti_slovenskej_numizmatiky_Kraskovska.pdf

Elena MINAROVIČOVÁ: Za PhDr. Ľudmilou Kraskovskou, CSc. (1904–1999). Historický časopis 1999, č. 3, s. 563–565.

 

Text k obrázkom

  1. Vzhľad Zoborského kláštora v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Foto: archív autora.
    obr. 1
  2. Kopanie jazierka kňazmi SVD počas ktorých sa objavili zvyšky stredovekého kláštora. Foto: archív autora.
    obr. 2
  3. Volejbalové ihrisko vzniklo úpravou terénu v blízkosti ruiny kláštorného kostola. Foto: archív autora.
    obr. 3
  4. Ľudmila Kraskovská (1904-1999). Foto: archív autora.
    obr. 4 Ľudmila Kraskovská
  5. Plán zobrazujúci odkryté stredoveké murivá a kamaldulský mníšsky príbytok, publikovaný v práci Ľ. Kraskovskej v roku 1943.
    obr_5_plan_zobrazujuci_odkryte_stredoveke_muriva_
  6. Plán rozmiestnenia archeologických sond počas výskumu Ľudmily Kraskovskej v roku 1942. Digitalizácia a doplnenie plánu publikovaného v roku 1942: M. Samuel.
    obr_6_plan_rozmiestnenia_archeologickych_sond_