• Domov
  • /
  • 12. Vodovod kamaldulského kláštora a využitie vody z prameňov sv. Svorada.

Dvanásť storočí od založenia benediktínskeho kláštora pod Zoborom

Vodovod kamaldulského kláštora a využitie vody z prameňov sv. Svorada.

Ako sme už spomínali v ostatnej časti nášho cyklu venovanej architektúre kamaldulského kláštora sv. Jozefa (1693–1782), súčasťou kláštora bolo unikátne technické dielo – kamenný vodovod. Ten zásoboval areál kláštora kvalitnou vodou z prameňov vyvierajúcich na úpätí skál pod jaskyňou sv. Svorada. Prítomnosť výdatného prameňa bola už vo včasnom stredoveku jedným z dôvodov pre usadenie sa benediktínskych mníchov na tomto mieste. Zatiaľ čo benediktíni si museli každodenne pomerne pracne nosiť vodu do kláštora, kamaldulom pritekala priamo do kláštora pomocou spomínaného niekoľko stoviek metrov dlhého vodovodu.

Prvou časťou vodovodu bola zberná studňa vybudovaná nad najvýdatnejším prameňom produkujúcim takmer dva litre vody za sekundu. Odtiaľ pretekala voda do distribučnej nádrže situovanej uprostred najvyššej terasy kláštora. V nádrži sa rozdeľovala do dvoch hlavných vetiev zásobujúcich nižšie častí areálu, kde sa ďalej členila do viacerých kratších úsekov. Zo zachovaného plánu kláštora vyplýva, že voda napájala sedem fontán – tri boli osadené v múroch terás južnej línie mníšskych príbytkov, dve stáli uprostred záhrad v dolnej časti kláštora. Najväčšia fontána chrlila vodu z výšky troch metrov zo steny schodiska pod kostolom do okrúhlej kupy, odkiaľ sa cez jej okraj prelievala do obdĺžnikovej nádrže pod ňou. Ďalšie dve vodné nádrže stáli po bokoch tzv. Rákocziho altánku a na nádvorí hlavnej budovy konventu sa nachádzali dve obdĺžnikové nádrže, ktoré slúžili na prechovávanie rýb. Voda z vodovodu sa využívala aj na ďalšie hospodárske účely, zásobovala napr. dvojicu práčovní, neskôr kuchyňu, refektár, miestnosti noviciátu a ďalšie priestory. Využitá bola aj prebytočná voda odtekajúca z kláštora, ktorá napájala dvojicu rybníkov pod kláštorom. Zo zachovalých účtovných záznamov vieme, že stovky kamenných dielov rôzneho tvaru a veľkosti potrebných na zhotovenie vodovodu vytesali z kvalitného pieskovca kamenári z obce Banka pri Piešťanoch. Odtiaľ boli pracne prevážané (zrejme cez Považsky Inovec priesmykom pri Radošinej) do kláštora na svahu Zobora. Pri rozširovaní vodovodu v roku 1751 už nepoužili kameň, ale olovené a drevené rúry. Keď mnísi kláštor museli opustiť, zložité technické dielo zostalo bez údržby. Istý čas sa mohla využívať jeho časť zásobujúca bývalú hlavnú hospodársku budovu, ale vodovod postupne chátral a znefunkčnel. Voda z prameňov sa však využívala naďalej, prameň zásoboval textilnú manufaktúru a neskôr výletný hostinec, mnoho ľudí si odnášalo vodou z prameňa sv. Svorada do svojich príbytkov, veriac v jej liečivé účinky. „Zoborská“ voda sa dokonca vo veľkých sudoch prevážala do mesta a predávala na námestí pri kostole sv. Jakuba. Istý čas sa uvažovalo o jej privedení do mesta potrubím, ale vzhľadom na kapacitu prameňov sa od tohto projektu upustilo. O oživenie tradície kláštorného vodovodu sa postarali na krátke obdobie rehoľníci Spoločenstva Božieho Slova (verbisti), ktorí tu pôsobili v rokoch 1936 až 1950. Verbisti nad starým vodovodom postavili žľaby z lomových kameňov a malty a privádzali vodu do jazierka vyhĺbeného medzi dvojicou zaniknutých kamaldulských príbytkov. Prebytočná voda odtekala žľabom vedeným priamo cez zvyšky barokovej fontány k múru terasy a cez kamenný chrlič stvárňujúci hlavu žaby odtekala mimo kláštor. Druhá vetva vodovodu postaveného z keramických rúr viedla od prameňa priamo do obnovenej budovy konventu. Výstavba liečebne v rokoch 1960-1961 si vyžiadala vybudovanie nových potrubí a zásobníkov vody, pričom sa zničila dovtedy dobre zachovaná baroková zberná nádrž a časť kamenného vodovodu. Voda z prameňov dodnes zásobuje celú liečebňu a v čase jej prebytku časť odteká z nedávno obnovenej studničky pri kaplnke.

Niekoľko úsekov barokového vodovodu bolo odkrytých počas viacerých archeologických výskumov lokality, ale o tom budeme podrobnejšie informovať v nasledujúcich dieloch cyklu.

RNDr. Mgr. Marián Samuel

Archeologický ústav SAV v Nitre

Text k obrázkom:

Obr. 1: Digitalizovaný plán kláštora so zobrazením priebehu vodovodu, situovaním fontán a vodných nádrží a archeologicky preskúmaných úsekov . M. Samuel.

obr_1_digitalizovany_plan_klastora_so_zobrazenim_priebehu_vodovodu_situovanim_fontan_a_vodnych_nadrzi_a_archeologicky_preskumanych_usekov_m_samuel_1cc324_lg

Obr. 2: Rekonštrukcia zbernej nádrže z výskumu vodovodu v roku 1961. Podľa: A. Habovštiak 1971.

02

Obr. 3: Rez zvyškami vodovodu s kamenným obložením žľabu a kresba žľabov dokumentujúca ich spojenie. Podľa: A. Habovštiak 1971.

03

Obr. 4: Kresba kamenných článkov zbernej nádrže a žľabov vodovodu z výskumu vodovodu v roku 1961. Podľa: A. Habovštiak 1971.

04

Obr. 5: Detail z obrazu umiestneného pôvodne na hlavnom oltári Kostola sv. Jozefa, so zobrazením fontány s nádržou situovanou pre schodiskom do kostola. Foto: M. Samuel.

05a

Obr. 6: Výskum vodovodu v roku 2002. Foto: M. Samuel.

06

Obr. 7: Fontána v murive terasy južnej línie mníšskych príbytkov. Foto: M. Samuel.

07

Obr. 8: Detail spojenia dvoch kamenných vodovodných článkov. Foto: M. Samuel.

08

Obr. 9: Kamenný vodovod odkrytý počas výskumu v roku 2003. Foto: M. Samuel.

09a

Obr. 10: Kamenný vodovod zo začiatku 18. storočia. V profile nad ním vidno zvyšky kamenno-maltového žľabu na vodu (1942 ?). Foto: M. Samuel.

10

Obr. 11: Kamenno-maltový žľab (1942 ?). Foto: M. Samuel.

11

Obr. 12: Kamenno-maltový žľab (1942 ?) vybudovaný na zvyškoch mníšskeho príbytku č. 9. Foto: M. Samuel.

12

Obr. 13: Kamenné články vodovodu z 18. storočia objavené počas výskumu v roku 2003. Foto: M. Samuel.

13

Obr. 14: Detail sokla kamennej fontány zakomponovanej v murive terasy. Foto: M. Samuel.

14

Obr. 15: Detail profilácie kamennej platne tvoriacej súčasť dlažby fontány. Foto: M. Samuel.

15

Obr. 16: Celkový pohľad na zvyšky fontány v murive terasy s priľahlou časťou kamenného vodovodu. Foto: M. Samuel.

16