• Domov
  • /
  • 10. Architektúra kamaldulského kláštora sv. Jozefa v Nitre na Zobore.

Dvanásť storočí od založenia benediktínskeho kláštora pod Zoborom

Architektúra kamaldulského kláštora sv. Jozefa v Nitre na Zobore.

 

Vzhľad kamaldulského kláštora sv. Jozefa na Zobore poznáme okrem výsledkov archeologických výskumov, hlavne vďaka niekoľkým zachovaným ikonografickým prameňom.

Verejnosti určite najznámejšie zobrazenie sa nachádza na olejomaľbe neznámeho autora, uloženej v depozite Ponitrianskej galérie v Nitre. Olejomaľba s rozmermi 140 x 97,5 cm, bola pôvodne súčasťou hlavného oltára kláštorného Kostola sv. Jozefa. Maľba stvárňuje votívnu scénu s patrónom kláštora svätým Jozefom, ktorý z nebies ukazuje malého Ježiška adorujúcim kamaldulským mníchom v dolnom páse maľby. V centrálnej časti výjavu je zobrazená z vtáčej perspektívy podstatná časť kláštorného areálu. S veľkým zmyslom pre detail sú na nej zachytené jednotlivé budovy, drobná architektúra a sadová, resp. záhradná úprava nezastavaných plôch. Zo zobrazenia kláštora je taktiež zrejmé, že to bol pomerne rozsiahly areál, postavený na niekoľkých umelo vytvorených terasách. Z počtu a umiestnenia zobrazených mníšskych príbytkov a ďalších detailov vyplýva, že obraz vznikol až po dostavaní kláštora do podoby, v akej sa nachádzal aj v čase zániku rehoľného života (1782).

Najlepšiu predstavu o rozmiestnení a funkcii jednotlivých objektov v areáli Zoborského kláštora však poskytuje zachovaný plán kláštora z 18. storočia, uložený v Národnom archíve v Budapešti. Plán zhotovený v mierke zobrazuje kompletný pôdorys kláštora (vrátane druhého nadzemného podlažia hlavnej konventnej budovy) s očíslovaním jednotlivých objektov, miestností a priestorov. Na osobitných listoch sú odkazy obsahujúce stručnú informáciu o funkcii jednotlivých objektov. Z plánu vyplýva, že kláštor mal ortogonálny pôdorys a jeho rozmery boli: v smere JV–SZ 162 m a v smere SV–JZ 165 m. Vnútorná plocha kláštorného areálu vymedzená murovanou ohradou a budovami zaberala plochu takmer 2,3 ha. Centrálna časť kláštora mala symetrickú kompozíciu, v ktorej strede stál kláštorný kostol – trojlodie bazilikálneho typu s vežou vztýčenou uprostred južnej lode. Spodná časť veže bola murovaná, vrchná drevená. Po bokoch kostola sa tiahli dve dvojice línií mníšskych príbytkov. Tretia línia domčekov stála východne od kostola na najvyššej terase kláštora. Na západnej strane sa dve vnútorné línie príbytkov napájali na bočné krídla hlavnej budovy konventu. Tá mala dve nadzemné podlažia a tri krídla vytvárajúce pôdorys v tvare U. Do budovy sa vstupovalo jednoduchým portálom umiestneným v jej osi, čelná fasáda bola akcentovaná vežičkou s hodinami, nad vstupom sa nachádzal nápis: „Absit ad hac Porta sacra turbator eremi. Odit enim turbas turna sacrata Deo“, čo možno voľne preložiť: „Nech je od tejto brány vzdialený rušiteľ samoty, lebo Bohu zasvätený zbor nenávidí rušiteľov pokoja.“ Na dolnom podlaží budovy sa z hlavného vstupu mohlo vojsť do dvoch chodieb umožňujúcich prístup k jednotlivým miestnostiam. Najväčší priestor patril najhonosnejšie vyzdobenej miestnosti – zaklenutému refektáru. Pri refektári sa nachádzala kuchyňa a s ňou súvisiace priestory. Zo štyroch izieb sa jedna uvádza ako zaklenutá a jedna slúžila pre kuchára. Samostatnou izbou disponovala aj pekáreň. Väčší priestor zaberala práčovňa napájaná vodou z kamenného vodovodu, pre obslužný personál zrejme slúžila čierna kuchyňa v jej susedstve. Z prízemia budovy sa vchádzalo aj do dvojice pivníc, jednej vínnej a druhej slúžiacej ako sklad ovocia a zeleniny. Na hornom podlaží sa okrem šiestich izieb nachádzala knižnica a archív konventu, menší refektár, dve menšie kuchyne, komory, sýpka, dielňa označená ako stolárstvo, ale aj lekáreň, miestnosti a kaplnka pre chorých a dvojica toaliet.

Severne od hlavnej budovy stála menšia prízemná dvojkrídlová hospodárska budova so stajňami, šopou pre vozy a kováčskou dielňou, ďalšie úžitkové stavby – márnica, chlievy, skleník a pod., sa nachádzali pri múroch ohrady. Súčasťou kláštora bola aj náročná technická stavba – kamenný vodovod, ktorý privádzal do kláštora vodu z tzv. Svoradovho prameňa a distribuoval ju viacerými vetvami do miestností kláštora, práčovní, fontán a nádrží. Okolo polovice 18. storočia bol kostol s časťou areálu obnovený a čiastočne prestavaný.

Vyššie uvádzaný plán vznikol ešte pred dostavaním celého areálu, preto je v severnom rade mníšskych príbytkov zaznačený len jeden domček s nedokončeným ohradovým múrom. V príslušnom odkaze sa uvádza: „nová, ešte neobývaná cela“. Mníšske príbytky sú zobrazené uniformne, takže plán nezohľadňoval drobné špecifiká, ktoré vznikli počas výstavby alebo po úpravách ciel.

Zaujímavým príkladom menej presného zobrazenia Zoborského kláštora bratov kamaldulov je rytina v “Diarum oder Camaldulensisches Tag=Buch“ z roku 1753. Z viacerých nepresností, ako napr. zakreslenia kostola ako dvojvežovej stavby vyplýva, že autor pracoval podľa nejakej predlohy a osobne lokalitu nikdy nenavštívil.

Autorom stavebného projektu zoborského kláštorného kostola, možno aj celého areálu, bol taliansky architekt pôsobiaci vo Viedni Domenico Martinelli. Stavebné práce prebiehali niekoľko rokov, neustali ani po usadení prvých mníchov v kláštore (1693). Dokladajú to poznatky, ktoré získala historička Ingrid Kušniráková  zo zachovaných kníh výdavkov kláštora za roky 1693–1711. Napríklad v roku 1701 je zaznamenaná výstavba krypty v kostole, v roku 1703 umiestnili nad vstup do kostola kamenné erby zakladateľov kláštora biskupa Blažeja Jaklina a jeho bratranca Mikuláša Jaklina z Lefantoviec. Zaznamenaná je aj objednávka na vyhotovenie kamenných (pieskovcových) článkov vodovodu u kamenárov v Banke pri Piešťanoch. V rokoch 1707–1709 sa na trase vodovodu vybudovala aj fontána na terase nad kostolom, nazývaná podľa donora projektu Rákociho altánok. Mníšske príbytky sa stavali priebežne, podľa aktuálních potrieb kláštora a prísunu finančných prostriedkov z radov laických aj cirkevných osôb či inštitúcií.

Zo zachovaných ikonografických prameňov aj z výsledkov archeologických, je zrejmé, že počas výstavby areálu barokového kláštora sa takmer bezo zbytku odstránili z povrchu terénu všetky zvyšky stredovekého benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Nenastala tak situácia ako v kláštore v Majku, kde rozsiahly komplex kamaldulského kláštora postavili neďaleko ruín zaniknutého stredovekého kláštora. Na Zobore, vzhľadom na malú rozlohu kotliny takéto riešenie nebolo možné, a tak sa pristúpilo k finančne náročnejšiemu riešeniu asanovania zvyškov staršieho kláštora.

Kamaldulský rád, pokiaľ to podmienky umožňovali, dodržiaval zaužívanú architektonickú schému pri budovaní aj ďalších svojich kláštorov. Dobre to dokumentuje aj najmladší kamaldulský kláštor na svete vo venezuelskom Los Angelos postavený v roku 1998. Hlavná trojkrídlová hospodárska budova má taktiež pôdorys v tvare U, v jej osi na vyvýšenom mieste stojí trojloďový kostol s jednou vežou vztýčenou uprostred severnej lode. Vzhľadom na dispozíciu terénu sa tri línie mníšskych príbytkov nachádzajú severne od kostola a nie symetricky okolo neho ako na Zobore. Mníšske príbytky však majú dispozíciu, ktorú kamaldulský rád zachováva už vyše štyri storočia (architektúra mníšskych príbytkov bude obsahom samostatného dielu cyklu).

 

RNDr. Mgr. Marián Samuel

Archeologický ústav SAV v Nitre

 

Ing. arch. Zuzana Holičková

Krajský pamiatkový úrad Nitra

 

Literatúra:

 

Bóna, M. – Kušniráková, I.: Nitra – Zoborský kláštor. Doplnkový architektonicko-

historický výskum Kostola sv. Jozefa. 2015–2016. Archív Krajského pamiatkového

úradu Nitra, 2016, s. 14–15.

Lorenz, H. 1991: Domenico Martinelli und die österreichische Barockarchitektur. Wien.

Mulitzer, M. 2012: Die amerikanischen Einsiedeleien der Kamaldulenser von Monte Corona / Camaldolese hermitages of the Congregation of Monte Corona in America / Los yermos de los Camaldulenses de Monte Corona en las Américas. Salzburg.

Samuel, M.: Najnovšie výsledky archeologických výskumov Zoborského kláštora v Nitre. In Monumentorum tutela : Ochrana pamiatok 22. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2010, s. 276-287.

 

Text k obrázkom:

Obr. 1: Obraz z hlavného oltára kláštorného kostola sv. Jozefa. Olejomaľba od neznámeho autora s motívom sv. Jozefa na nebesiach, ukazujúceho kamaldulským mníchom Ježiška. Uprostred výjavu je zobrazený areál kláštora. Foto: M. Samuel.

obr. 01

Obr. 2: Detail z  hlavného oltárneho obrazu, zobrazujúci detailný panoramatický pohľad na areál kláštora. Foto: M. Samuel.

obr. 1.jpg

Obr. 3: Plán Zoborského kláštora. Autor: Cristopher Schlegel  (originál uložený v Magyar Országos Levéltár Budapest, sign. S12, Div 9, No 60: 1–2).

obr 03

Obr. 4: Plán Zoborského kláštora digitalizovaný podľa predlohy Cristopha Schlegela, s popiskami funkcií jednotlivých priestorov. Digitalizácia plánu: M. Samuel. Preklad textovej prílohy k plánu: R. Ragač.

plán kláštora OK.cdr

Obr. 5: Zobrazenie kamaldulského kláštora v Nitre v kamaldulskom „TagBuch“ z roku 1753. Foto: J. Gembický.

Tag Buch.cdr

Obr. 6: Kresba M. Mulitzera z roku 2004 zobrazujúca kamaldulský kláštor Santa Maria de Los Angelos Pregonera vo Venezuele, postavený v roku 1998 a pôdorys mníšskeho príbytku kláštora. Digitalizácia pôdorysu príbytku: M. Samuel.

obr. 20.cdr