• Domov
  • /
  • Areál Zoborského kláštora

Poznaj svoje mestoAreál Zoborského Kláštora     English version

V 9. storočí mnísi – benediktíni v údolí pod vrchom Zobor zriadili kláštor sv. Hypolita. Keď išli Nitrančania na toto miesto, hovorili : „ Idem do kláštora,“ neskôr do ústavu, liečebáku, dnes do nemocnice. Bolo to podľa aktivity na uvedenom mieste.

Ponúkame vám prehľad zaujímavých miest v areáli dnešnej Špecializovanej nemocnice sv. Svorada a v jej bezprostrednom okolí. Pohodlný prístup je možný mestskou hromadnou dopravou a potom sa pri altánku podľa značenia rozhodnete, kam zájdete pešo, prípadne využijete niektorú z cyklotrás. Prehľadnú informáciu získate z ortofotomapy    (satelitná snímka oblasti) umiestnenej vedľa chodníka vedúceho k Svoradovmu prameňu.

Vyberme sa spoločne navštíviť turistické atrakcie.

mapa

  • Mapa – areál kláštora na Zobore, autor M. Rampáček

altanok

  • Altánok v nitrianskom lesoparku, miesto, odkiaľ vedú turistické a cykloturistické trasy do zoborských vrchov. Perokresba – Vladimír Libant st.

 

brana-listiny

  • Brána – Zoborské listiny, plastika z roku 1998, autorkou je akademická sochárka Zuzana Marciňová – Hetminská, hold najstarším zachovaným písomným dokumentom slovenskej histórie. Prvá Zoborská listina je z roku 1111 a týka sa sporu o dôchodky medzi zoborským kláštorom a kráľovskými vyberačmi daní a mýta. Druhá listina, datovaná rokom 1113, obsahuje majetkový súpis zoborského opátstva. Sú tu údaje o majetkových právach a uvádzajú sa aj mená a funkcie vtedajších obyvateľov Nitry. Je v nej zapísaných vyše 150 obcí.

 

budova nemocnice

  • Budova Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, postavená v roku 1965

 

liec-diag pavilon

  • Budova liečebno – diagnostického pavilónu, vybudovaná v roku 2009

 

cintorin

  • Cintorín pred budovou pôvodnej – hlavnej budovy kláštora zo 17. storočia s hrobmi pacientov klimatických kúpeľov až z Balkánskeho polostrova, pátrov verbistov a lesníkov biskupských lesov.

 

klastorna budova

  • Hlavná kláštorná budova kláštora sv. Jozefa,  vybudovaná v rokoch 1692 – 1695 v barokovom štýle na miestach benediktínskeho kláštora sv. Hypolita z 9. storočia. Jozef II. v roku 1782 kláštor zrušil. Neskôr súkenka, hostinec, klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel. V roku 1933 bola budova pri príležitosti Pribinových osláv opravená  arcibiskupom Dr. Karolom Kmeťkom. V roku 1940 tu umiestnil rád misionárov Božieho srdca – verbistov, ktorí tu mali misijný a  exercičný dom. Verbisti v roku 1950 boli  vtedajším režimom násilne vysťahovaní, areál v roku 1953 prevzal rezort zdravotníctva a zriadil tuberkulóznu liečebňu

 

Ruiny_Kostola_sv._Jozefa_z_Kamandulskeho_klastora_na_Zobore

  • Ruina kláštorného kostola sv. Jozefa. Kostol a kláštor dal vybudovať nitriansky biskup Blažej Jaklin v rokoch 1692 – 1695 pre kamaldulský rád – vetvu benediktínov, na starých základoch benediktínskeho kláštora z 9. storočia. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita bol založený v dobe Veľkej Moravy najneskôr r. 880, bol zničený poľským vojskom v roku 1471.

 

barokovy klastor

  • Barokový kláštor kamaldulov z diaľky vyzeral ako malé mesto. Mal priam rozprávkovú polohu. Jeho prostredie spríjemňovali rybníky, záhrady, vodovod a cenné umelecké predmety. Po zrušení kláštora v roku 1782 bola knižnica a archív prevezené do Budapešti, umelecké predmety umiestnené v seminári a neskôr v okolitých farnostiach, kde ich môžeme obdivovať dodnes.

 

Eremitka

  • Eremitka, ruina obydlia kamaldulského  mnícha, v objekte nájdené kamenné murivo z benediktínskeho kláštora sv. Hypolita  z 11. storočia. Kamalduli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, hlásajúcim prísnu askézu a pokánie. Na Zobore pôsobil  jazykovedec brat Romuald Hadbavný. Ten ako prvý preložil Bibliu do slovenčiny. Táto tzv. kamaldulská slovenčina je variant kultúrnej slovenčiny (presnejšie: bohemizovaný variant kultúrnej západoslovenčiny) z predbernolákovského obdobia, v ktorej vznikli aj ďalšie diela. Najznámejším kamaldulským mníchom je však určite fráter Cyprián. Tento vzdelaný muž začínal svoj pustovnícky život práve na Zobore, kde 21. októbra 1752 zložil rehoľný sľub. Bol nielen výborným botanikom, lekárnikom a liečiteľom, ale zaujímali ho aj technické vedy.

 

Svoradov pramen1

Svoradov pramen2

  • Svoradov prameň, meno podľa benediktínskeho mnícha sv. Svorada, ktorý podľa legendy žil v neďalekej jaskyni. Už v čase zoborského kláštora boli známe zdroje pitnej vody, ktoré sa nachádzali v údolí severovýchodne od kláštora. Vodu zachytávali a potrubím viedli do kláštora. Zvyšky vodovodu sú technickým unikátom, boli objavené pri archeologickom výskume.

 

perokresba

Perokresba Vladimír Libant st.

  • Svoradova jaskyňa – tu mal podľa legendy žiť sv. Svorad pustovníckym životom. Za kráľa sv. Ladislava v roku 1083 vyhlásili v Nitre na hrade, v katedrále sv. Emeráma, Andreja – Svorada a jeho žiaka Benedikta za svätcov (prvých svätcov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska). Po morovej epidémii v roku 1739 sa k nej konajú každoročne púte na sviatok sv. Svorada 17. júla.

 

interier Svoradovej

  • Interiér Svoradovej jaskyne. V roku 1898 ju Zoborský skrášľovací spolok upravil na kaplnku, takto pretrvala do roku 1961, kedy bola zničená. V roku 2001 Vladimír Libant umiestnil do jaskyne obraz sv. Svorada a Benedikta a osadil kríž.

 

kovany kriz

  • Na plošine nad otvorom do jaskyne stojí vyše 400 – ročný  kovaný kríž, ktorý zdobil až do zbúrania v roku 1880 vežu farského Kostola sv. Jakuba v Nitre. Farský kostol sa nachádzal na dnešnom Svätoplukovom námestí.  V roku 1932 bol upevnený nad Svoradovou jaskyňou.

 

Zoborska lesostep

  • Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep sa rozprestiera nad Svoradovou jaskyňou. Je najhodnotnejším územím Zoborských vrchov. Má rozlohu 23 ha. Je ukážkou lúčnej krajiny pripomínajúcej step, resp. lesostep na vápencovom podloží. Dnes je chránená najprísnejším 5.stupňom ochrany, vstup do rezervácie je zakázaný. Treba spomenúť endemit – peniažtek slovenský – drobnú, bielo kvitnúcu rastlinu.

 

krizova cesta

  • Krížová cesta vedie od Svoradovho prameňa k Svoradovej jaskyni. Na paneloch krížovej cesty sú ilustrácie Ľudovíta Bebjaka z knihy Krížová cesta národných svätcov spolu s popisom života jednotlivých slovenských svätcov a krátkymi modlitbami.

 

© Zoborský skrášľovací spolok

Text: J. Kratochvíl

Fotky: D. Magula, G. Točka, J. Košťál, M. Repáň, M. Samuel, Mimi a jej svet

Mapa: M. Rampáček

Perokresby: V. Libant st.